Dejiny vojen a vojenského umenia

Švajčiarský vedec J. J. Babel vypočítal, že od vzniku ľudskej civilizácie do poloviny 20. storočia viedlo ľudstvo 14 500 veľkých i malých vojen a ozbrojených konfliktov, v ktorých zahynulo okolo 3 miliárd 650 miliónov ľudí. Je teda prirodzené, že sa vojenská činnosť v ľudskej spoločnosti stala predmetom pozornosti už v staroveku. Veď vojny a ozbrojené konflikty mali aj svoje sociálnopolitické a ekonomické dôsledky ovplyvňujúce často osudy celých národov. Prečo vojny vznikajú, akí činitelia pôsobia na ich priebeh a výsledky a obdobné otázky sa stali predmetom úvah a skúmania a viedli ku vzniku samostatného vedeckého oboru - vojenskej histórie. Dejinnú zásluhu na skutočne vedeckom zhodnotení a zdôvodnení vzniku armád a vojen, ich spoločenskej a politickej podstaty, role vojvodcov a ľudových más, činiteľov ovplyvňujúcich spôsoby a formy vedenia ozbrojeného zápasu atď. majú K. Marx, F. Engels a V. I. Lenin, ktorí stáli u zrodu vojenských dejín ako spoločenskej vedy opierajúcej sa o vedecký svetový názor. Súčasťou tohto vedeckého oboru sú dejiny vojen a vojenského umenia, ktorými sa zaoberá táto učebnica. Dejiny vojen skúmajú príčiny ich vzniku, ich charakter a podstatu, politické a vojenské ciele bojujúcich krajín, vzájomný pomer síl na začiatku i v priebehu vojny v jednote ekonomických, sociálnopolitických, ideologických i odborne vojenských stránok. Ďalej sledujú priebeh ťažení, operácií a bojov v chronologickej súvislosti a venujú pozornosť vojenským a politickým dôsledkom vojen. Dejiny vojenského umenia skúmajú vývoj spôsobov a foriem vedenia ozbrojeného zápasu (stratégiu, operačné umenie a taktiku) v jednotlivých spoločenskoekonomických formáciách. V tejto učebnici je pritom dôraz položený na obdobie od vzniku imperializmu do súčasnosti. Štúdium vojenských dejín má veľký poznávací a výchovný význam, pretože umožňuje poznať priebeh konkrétnych vojen, povstaní, bitiek a na základe toho prevziať z vojenskej minulosti to najlepšie a najosvedčenejšie pre potreby súčasnosti či budúcnosti. Je tiež významným zdrojom výchovy k socialistickému a proletárskemu internacionalizmu i triednej nenávisti k potencionálnemu agresorovi. Pomáha odhalovat' historické korene súčasnej vojenskej politiky imperializmu a umožňuje účinnejšie vedenie ideologického boja a kvalifikovanejšiu kritiku buržoáznej falzifikácie vojenskej histórie. Učebnica by preto nemala chýbať v knihovničke vojenských vysokoškolákov, ktorým je určená predovšetkým, ale ani propagandistom či lektorom marxizmu-leninizmu. Formou spracovania je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o dejiny vojenstva.