Posmrtná maska

Posmrtná maska má v podnázve označenie pikareskný román. Pikareskný román sa najčastejšie vyskytoval v španielskej literatúre 17. – 18. storočia. V posune do súčasnosti sa ironické charakteristiky,paródia na rytiersky dobrodružný román, dostávajú skôr do polohy autoirónie : cez hrdinove dobrodružstvá pri poznávaní sveta sa metaforicky podčiarkujú aj jeho trampoty pri poznávaní seba samého. Hlavná postava, spisovateľovo alter ego, ako moderný nomád putuje po Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Grécku a USA a prostredníctvom výjavov, fragmentov spomienok, zážitkov a predstáv sa pokúša zachytiť zmysel svojho jestvovania. Tento autobiograficko-cestopisný breviár s vlastným rytmom a striedaním poetických a prozaických pasáží je závažným svedectvom o skúsenosti s hraničnou životnou situáciou. Protagonista románu dostane srdcový záchvat, prežije klinickú smrť a keď ho personál pohotovosti úspešne oživí, upadne do kómy. Román predstavuje istý druh konfrontácie so svetom po takejto skúsenosti, dokonca istý druh rekapitulácie doterajšieho života. Sám autor hovorí, že tento text je posmrtná maska, ktorá nebola nikdy odliata a – našťastie – on pred nás predstúpil namiesto nej.