Nomos črepín a vrások

V predchádzajúcej zbierke šlo o proces, ktorý sa zo závrate vlastnej rýchlosti roztrieštil. Teraz mi neostáva nič iné, než tancovať medzi črepinami daného procesu a pritom sa prizerať, ako sa do mňa a do môjho okolia vrývajú vrásky. Túto zbierku píšem v snahe poprieť chronológiu času. Nejde však o radikálne a militantné počínanie mladého človeka, ktoré by vo svojej podstate odhaľovalo moju naivitu. Skôr je možné definovať tieto básne ako prosby či modlitby voči času. Prosím čas nech postojí, nech neprichádza večnosť zajtrajškov, nech je dnešok absolútny.