Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko

Slovenský politický exil znamenal pre Slovensko a celý národ približne toľko, čo pre živú bytosť znamená voda alebo vzduch. Bez vody všetko živé zomiera, bez slovenského politického exilu by zanikla myšlienka slovenskej štátnej samostatnosti, bez neho by nebola 2. Slovenská republika a bez nej napospol reprezentanti národu oddanej, skutočne slovenskej inteligencie, ktorá musela po roku 1945 emigrovať pred pomstou nastupujúceho cudzieho štátneho útvaru. Títo ľudia často na úkor svojich rodín a vlastného existenčného zabezpečenia neúnavne pracovali na presadení slovenskej veci v zahraničí vo veľmi ťažkých podmienkach. Pod tlakom nepravdivých obvinení a kampaní, ktoré mali za úlohu odieť slovenskú štátnu myšlienku do antihumánneho rúcha, niekedy strácali aj oporu vo svojich najbližších. Často po desiatkach rokov úpornej a neúnavnej práce pre národ museli sa bezradne a bezmocne prizerať na to, ako sa ich deti asimilujú v cudzom prostredí. Slovenský politický exil však vytrval, lebo mal pravdu. Dnes existuje ovocie jeho úsilia - 2. Slovenská republika, avšak jej ľudský potenciál po 47 rokoch národnej asimilácie je taký, aký je. Zrejme uplynie ešte veľa času, kým bude historické dielo slovenského politického exilu oficiálne uznané a ocenené. Jeho predstaviteľov, ale aj radovým pracovníkom patrí nesmierna vďaka, ktorú budúce generácie určite pretavia do veľkolepého pomníka, ktorého skromným základom je aj tento zborník.