Martin Stefanik Reihenfolge der Bücher

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

Originální encyklopedická učebnice světových dějin. Více než 1200 historických map, vytvořených pro tuto knihu, více než 300 chronologických tabulek a přes 20 000 historických faktů zprostředkovává dějiny světa v globálním pohledu, tabulkově a pedagogicky. Při tvorbě historických map byl důraz kladen na přehlednost. Údaje se optimalizovaly tak, aby byly jednoznačné, srozumitelné a lehce zapamatovatelné. Krátké poznámky v chronologii se koncentrují na důležité události, případně jsou širší souvislosti vysvětleny v textu na příslušné dvojstraně, která je vždy malou lekcí dějin. Na každou z 230 dvojstran je třeba asi 20 minut času a tak si můžete tyto světové dějiny probrat asi za 80 hodin a to zcela novou zábavnou formou učení.

Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojím zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul, ale znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska.

Publikácia prezentuje doterajšie i najnovšie výsledky výskumu o 47 lokalitách na Slovensku, ktoré spĺňali kritériá "mesta" v stredoveku. Spolupracovalo na nej dvadsať autorov-historikov aj archivárov pod vedením Historického ústavu SAV.