Viera Švenková Bücher

V leporelu pro nejmenší s ilustracemi Heleny Zmatlíkové jsou lidové říkanky krůčkem, který děti seznámí s číslovkami od jedné do desíti.

Vo svojej najnovšej poviedkovej zbierke sa prozaička Viera Švenková opäť sústreďuje na medziľudské vzťahy, s veľkou dávkou empatie vniká do osudov obyčajných ľudí z bratislavských sídlisk či malých miest a spolu so svojimi hrdinami sa pokúša hľadať istotu v dnešnom neistom svete.

Michalka vyráží na dovolenou k moři a potkává svou první lásku.

Jadrom Švenkovej prác je akási trpkosť, cenná, vzdialene pripomínajúca Timravu. Trpkosť a vzdorovnosť postáva mení sa tu na čistý cit, a cit sám, nech už akokoľvek mocný, je často ilúziou, alebo aspoň nemôže sprostredkovať poznanie. Azda len cez seba popretie, cez dezilúziu. Švenková jeuž raz a navždy spisovateľkou dezilúzie ženských sŕdc. Jej próza je trpkastá. Ale chutí dobre. Sklon sentimentalizovať krotí a úspešne brzdí spomínanou črtou dezilúzie a trpkosti.

V třetí knize Viery Švenkové, románově koncipovaném Zátiší s kytarou, pozná mladý muž mladou ženu, student Ivan studentku Danielu. Ze vztahu, jenž je obklopen tesklivými tóny, promísenými ovšem zřetelně současným rytmem, se postupně vyvine skutečná láska, kterou podle všeho není s tonarušit ani dočasné odloučení této sympatické mladé milenecké dvojice. Sen o lásce se mihotavě střetává zprvu s pouhou hrou na lásku a teprve s postupem času roste – nevtíravě a samozřejmě – ve víru a důvěru ve společné žití. Křehký, v ničem nepodbízivý milostný příběh Viery Švenkové vyúsťuje v harmonicky střízlivý, lidsky naprosto přirozený a nanejvýš důstojný, citově oboustranně vyvážený obraz nejednostrunného štěstí, v prózu čistého obsahu, tolik procítěného snad právě jenom ženským srdcem.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.