Andrej Fiala Bücher

Obrazová publikácia slovenských hradov; popri fotografiách a pôdorysoch obsahuje kniha aj stručné informácie o histórii hradu + plán s hradmi na Slovensku a ich zoznam.

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie pri príležitosti storočnice narodenia obsahuje rôzne príspevky a úvody, vrátane príhovoru dekana FA STU a podpredsedu Vlády SR. Príspevky sa zaoberajú mnohorakými aspektmi života a diela Alfreda Piffla, od jeho pedagogickej a vedeckej činnosti po jeho prínos v oblasti pamiatkovej obnovy a archeológie. Zmienky o jeho výskumoch, vrátane práce z roku 1955, sa prelínajú s analýzami jeho textov o baroku a renesancii. Diskutuje sa o Pifflovom vplyve na ochranu kultúrneho dedičstva a jeho vzťahu k rímskym pamiatkam na Slovensku. Príspevky obsahujú aj osobné spomienky študentov a kolegov, ktoré osvetľujú jeho pedagogickú činnosť a vplyv na generácie architektov. Zborník tiež zahŕňa organizáciu konferencie, zoznam účastníkov a študentskú súťaž o cenu prof. Piffla. Celkový obraz je oslavou jeho dedičstva a prínosu v oblasti architektúry a kultúrneho dedičstva.

Práve pred šiestimi storočiami, roku 1387, kúpila bratislavská mestská rada časť starého jakubovského domu, aby ho mohla používať ako radnicu. Toto výročie bolo podnetom pre vznik monografie, ktorá vo svetle nových poznatkov predkladá dlhodobý vývoj celého historického stavebného komplexu.Na pozadí rozmachu podhradskej osady a neskoršieho kráľovského mesta pri prastarom dunajskom brode môžeme sledovať premeny opevneného dvorca majetných Jakubovcov, ale hlavne neustále prestavby neskoršej radnice. Architektúru bratislavskej radnice poznamenali všetky výrazné politické i hospodárske obdobia mesta. Aj po viacerých historických úpravách sa dodnes zachovali časti, ktoré pochádzajú ešte zo starého dvorca, z počiatkov radnice v 14. storočí, ale aj z opráv po husitských nepokojoch a bojoch o uhorský trón v 15. storočí. Nájdeme na nej i vplyvy neskorogotickej stavby Bratislavského hradu. 16. storočie zanecháva na radnici viaceré svedectvá o pomeroch v meste v tieni tureckého nebezpečenstva, ale súčasne aj stopy šírenie reformačného a renesančného umenia. Nasledujúce dve storočia poznačili radnicu predovšetkým duchom rekatolizácie a sprievodným povýšením súdnictva. Rozširujúci sa mestský magistrát v 19. storočí chcel najprv starú radnicu zásadne prestavať, potom sa však rozhodol kúpiť susedné paláce. Tak sa historická bratislavská radnica mohla stať základným objektom mestského múzea.

Publikáciou HRADY A KAŠTIELE NA VÝCHODNOM SLOVENSKU nadväzuje Belo Polia na dve predchádzajúce práce z rokov 1956 a 1966. Autor obohatil našu populárno-vedeckú literatúru, keďže prepracoval a doplnil predchádzajúce diela o mnohé najnovšie poznatky z výskumov. Kultúrno-historické pamiatky, ktoré sú obsahom tejto publikácie, tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho kultúrneho dedičstva, súčasť nášho životného prostredia a mnohé ruiny hradov obohacujú a dotvárajú prírodné scenérie. Práca B. Pollu poslúži ako sprievodca všetkým záujemcom o naše kultúrno-historické pamiatky, lebo podáva tie najzákladnejšie údaje o tom-ktorom hrade a kaštieli na východnom Slovensku. Pamiatky autor interpretuje ako doklady historického vývoja spoločnosti v danom regióne. Z doteraz publikovaných súborných prác o problematike hradov a kaštieľov na východnom Slovensku uvádza predkladaná publikácia najväčší počet pamiatok. Autor spomína i zaniknuté a doposiaľ ešte neobjavené objekty, o ktorých sa dozvedáme len z písomných správ, z tradície, z geografických názvov a pod., ktoré ešte len čakajú na svojich objaviteľov — archeológov. A keďže v tejto práci autor zohľadňuje výsledky a poznatky z výskumov, a to či už vlastných, alebo iných bádateľov, dostáva čitateľ prvé informácie o niektorých pamiatkach ešte pred ich monografickým spracovaním.