Nora Baráthová Bücher

V románe je zobrazený predovšetkým život Jána Chalupku v Kežmarku v rokoch 1818-1824, keď bol profesorom a rektorom kežmarského lýcea, ale aj počas jeho farárskeho pôsobenia v Brezne. V Kežmarku spoznal svoju životnú lásku, barónku Babettu von Wieland.

Autorka beletristicky spracovala príbeh nenaplnenej lásky slovenského dramatika štúrovskej generácie Jána Chalupku a nemeckej grófky Barbory von Wieland.

Jednou zo stavebných dominánt mesta Kežmarok je hrad, ktorý svojimi vežami a mohutnými hradbami dominuje okolitej stredovekej zástavbe. História hradu je nedeliteľnou súčasťou mesta Kežmarok od jeho vzniku až po súčasnosť, o čom hovorí i táto publikácia, ktorá čerpá informácie z rozsiahlych archeologických, architektonických a reštaurátorských výskumov. Tieto výskumy sa robili v 60. a 70. rokoch nášho storočia v súvislosti s celkovou rekonštrukciou hradu, ktorá trvala od roku 1962 do konca roku 1985.... celý text

Žiarlivosť vystriedal smútok a skľučujúci pocit viny. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Martina Dévaya však zomleli hneď. A keďže nešťastie nechodí samé, po vojenských nepokojoch sa bude musieť Kežmarok vysporiadať aj so zúriacou morovou epidémiou. Kto sa tejto tragédii postaví čelom?V druhej časti románu (Aj zradcom sa odpúšťa) sa vám, navyše, otvorí obzor aj do novej krajiny. Môže ešte Rákócziho zložitú situáciu zvrátiť cár Peter Veľký? Či sa u Dévaya ozve umlčaná česť, alebo sa poddá zlu, dozviete sa v pokračovaní strhujúceho historického románu z pera Nory Baráthovej.

Prvý novodobý humoristický historický román nenechá nikoho vážnym. Milovníci domácej histórie si prídu na svoje, keď sa začítajú do príbehu o Kežmarku a Levoči v 15. až 16. storočí. Mestá - rivali vo vyše storočnej vojne po sebe občas aj guľami z tvarohu strieľali. No, znenazdajky a našťastie, prišlo aj na lásku. Tá vznikla medzi dvomi mladými ľuďmi zo znepriatelených miest. Celý dej má reálny základ a podaný je s humorom blízkym súčasnému čitateľovi. Jeho predstavivosť dobre podporia aj výstižné ilustrácie, ktorými kniha bohato oplýva.

Ešte roku 1976 vydala Baráthová prózu pre mládež Snívať zakázané, atakujúcu rodičovskú ľahostajnosť na príbehu chovanky detského domova.

Kniha Študent približuje život mladého Pavla Országha Hviezdoslava počas štúdií na lýceu v Kežmarku v rokoch 1865-1870. Na štúdiách sa vydržiaval len z vlastných síl - bol vynikajúcim žiakom, doučoval slabších spolužiakov zo zámožných rodín a poberal viacero štipendií. Pavla v tom čase rodný jazyk nezaujímal. Bola mu bližšia maďarčina - v tomto jazyku začal písať aj svoje prvé verše. Majú vysokú úroveň a potvrdzujú, že Országh mohol byť aj vynikajúcim maďarským alebo dokonca nemeckým básnikom, lebo na lýceu začal veršovať aj po nemecky. Jeho nemčinár ho nazval "mladým Goethem". V školskom roku 1866/67 sa však čosi v Pavlovi Országhovi zmenilo. Mal hádam snahu viac sa zblížiť s bohatými spolužiakmi a tí mu naznačili, že do ich spoločnosti nepatrí? Alebo zažil niečo podobné s láskou? Možno si uvedomil, kto je a kam patrí? Faktom je, že odrazu začal písať aj po slovensky a ako šiestakovi mu vychádza slovenský debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Nevyhýbal sa však ani huncútstvam: občas si odsedel niekoľko hodín v študentskom väzení, odskočil si na víno do študentskej krčmy a takmer vôbec sa mu nepáčilo vyučovanie dobovej nepovinnej slovenčiny, z ktorej mal jedinú dvojku...