Etela Farkašová Bücher

Etela Farkašová kehrt in ihrem neuesten Essay zum Phänomen der Stille und des Leiserwerdens sowie der Langsamkeit und Entschleunigung als partielle Kriterien zur Neubeurteilung der Lebensweise in einer lärmerfüllten, hektischen Nonstop-Gesellschaft zurück. Der Titel deutet an, dass es die Absicht der Autorin ist, die Vorstellungen über die Richtigkeit des gegenwärtigen Entwicklungstrends unserer Zivilisation, die vom Prinzip eines grenzenlosen Wachstums getragen wird, zu hinterfragen. Das emotionale Engagement, mit der die Autorin die genannten Themen behandelt, überschneidet sich mit der rationalen Argumentation, durch die sich auch die übrigen Essays der Farkašová auszeichnen. Die Schriftstellerin stützt sich in ihren Betrachtungen auf die Ideen vieler herausragender Persönlichkeiten aus Philosophie, Literatur und anderen speziellen Wissensgebieten.

Die betagte Agathe kommt ins Altersheim und muß sich in eine neue Umgebung und neue menschliche Beziehungen einleben. Nicht frei von Reibungsflächen entwickeln sich dennoch menschliche Beziehungen, welche in den alten Leuten nochmals Hoffnung auf Freude und Befriedigung im Miteinander entstehen läßt.

Menschen, die sich in Grenzsituationen befinden und zwischenmenschliche Beziehungsgeflechte entweder zu lösen oder neu zu verknüpfen haben, sind das Thema der slowakischen Autorin Etela Farkasova. Dadurch wird das tägliche Leben sichtbar, seine Verortung in Familien und im weiteren Sinn dem sozialen Umfeld. Erzählt wird mit feinster literarischer Klinge, die Konturen herauszuarbeiten versteht und die Feinfühligkeit und Empfindsamkeit der handelnden Personen in aller Behutsamkeit – bei Beibehaltung der Klarheit – literarisch anspruchsvoll zeigt.

Na počiatku bol osobný zážitok. Istý čas - ešte vo svojej mladosti - som mala možnosti zblízka a v každodennom živote pozorovať podobne duševne postihnuté dieťa, vlastne už mladého človeka. Zaujalo ma v súvislosti s ním viacero kontrastov: na jednej strane priezračnosť, naivita v myslení a správaní, neschopnosť racionálne prenikať do zložitejších problémov, na druhej strane veľká citlivosť, samozrejme, viazaná na najbližšie okolie, predovšetkým na matku, no aj na ľudí, ktorí boli ochotní komunikovať s touto bytosťou, načúvať jej neprestajnému džavotu; a takisto obrovská empatia, schopnosť vcítiť sa, povedzme, do sveta domácej korytnačky či vtáčikov v klietke, veľká zodpovednosť za ne. Za bezprostrednou empíriou prichádzali úvahy, zaujímalo ma, ako asi vnímajú svet ľudia s narušeným psychickým ustrojením;...

Etela Farkašová, ktorá patrí medzi prominentné slovenské autorky, nadväzuje v Priestoroch na staršie texty a zo životnými skúsenosťami ovplyvnenej novej perspektívy rozvíja svoje charakteristické témy ako žitý ľudský čas, jeho kontinuita a diskontinuita, pamäť a rozpamätúvanie, proces osobného seba utváraniam stávania sebou(kľúčový pojem), takisto téma domova ako priestoru, ktorý bol spätý najmä s ranými rokmi autorkinho života. Farkašová literárnou tvorbou spravidla reaguje na aktuálne dobové problémy, v širšom historicko-sociálnom kontexte fragmentárnym spôsobom reflektuje čas svojho detstva. Pritom pátra po stopách, ktoré na jej seba formovaní zanechal konkrétny priestor a čas, konkrétni ľudia ich príbehy... Čo alebo kto určuje naše identity a ich podoby, aj tak by mohla znieť otázka, ktorá predznamenáva pomyselné motto esejistickými prvkami pretkanej prózy. Autorka môže čitateľov inšpirovať k spomienkovému návratu k vlastnému detstvu a k hľadaniu stôp v ich príbehu...

Osem rôznorodých poviedok napísaných pokojným, hĺbavým štýlom, nazerajúcim pod povrch vecí, nafukujúcim okamih do nekonečnej chvíle, v ktorej vidieť na celý minulý život. Ľudské príbehy Etely Farkašovej sa príjemne čítajú, navíjajú sa na osku akoby požičanej myšlienky, pozastavujú sa pri detailoch, aké si v dnešnej dobe už málokto všíma, avšak rozprávačka ich bytostne pretrpí, zbiera ich, ako korálky ich navlieka na niť vypovedaného. Výsledný zámotok myšlienok v sebe okrem pointy, ktorou býva postupne z pozadia vystupujúca individuálna kríza alebo hlboký životný vnem, prináša i nadhodnotu: Až bytostný súcit, úprimnú snahu dávať svet do poriadku, postáť v chaose a vykročiť na rázcestí tou správnou cestou, životnú skúsenosť, ktorú takouto poviedkovou formou autorka odovzdáva každému vnímavému čitateľovi.

Štvrtú zbierku veršov už etablovanej autorky charakterizuje meditatívny prístup k bežným životným situáciám a pocitom človeka, trochu neistoty či váhania nad mnohoznačnosťou interpretácií významov, postojov, hodnotení v medziľudských vzťahoch. Autorkina výpoveď má pokojný, sugestívny tón a pevnú štruktúru, preto je presná a presvedčivá. Nie je to hra so slovami, je to poctivé hľadanie odpovedí na otázky, s ktorými je konfrontovaný každý vnímavý čitateľ. Podobne meditatívny charakter majú aj farebné obrazy ilustrátorky a priateľky Květy Fulierovej.