Pavel "Hirax" Baričák Bücher

My India: Notes for the Future contains excerpts from Dr A.P. J Adbul Kalam's speeches in his post presidency years. Drawn from Dr Kalam's addresses to parliaments, universities, schools and other institutions in India and abroad, they include his ideas on science, nation building, poverty, compassion and selfconfidence. Dr Kalam draws on the lives of stalwarts such as Marie Curie, DrVikram Sarabhai to encourage and inspire his young readers. Through these speeches, he shares many valuable lessons in humility, resilience, and determination and leads children to think, grow and evolve. A project very close to his heart, Dr Kalam's last book for children is a road map for every child to pursue their dreams, to be the best they can be, leading to the realisation of a better India. About the AuthorA.P.J. Abdul Kalam was one of India's most distinguished scientists, responsible for the development of India's first satellite launch vehicle and the operationalization of strategic missiles. He was also the President of India from 2002 until 2007.

Prajem vám, aby ste si na smrteľnej posteli nič nevyčítali. Ešte stále je čas počúvať dušu, naučiť sa rozhodovať a začať konať. Prajem vám, aby ste umreli so spokojnosťou na perách pri rozprávaní, keď okolo vašej postele budú sedieť vnúčence a nebudú vedieť od údivu zavrieť ústa nad tým, čo všetko ste za svoj život vydumali, uskutočnili, podnikli, získali, videli, zažili, užili, naučili sa. Svoje rozprávanie uzavriete vetami: „Nič neľutujem. Všetko, čo som chcel skúsiť, dotknúť sa, spoznať, užiť si, každý jeden sen som sa pokúsil zhmotniť. Nie vždy sa mi to podarilo, ale nakoniec ma to aj tak doviedlo k niečomu ešte väčšiemu a úžasnejšiemu. Ďakujem za život a ďakujem aj sebe za chrabrosť a odvahu.“ Potom vydýchnete naposledy. V miestnosti zostane ticho. Nik nebude plakať a napriek tomu, že to nik nevysloví, všetkým v mysliach pôjde jedno: „Umrel mocný človek. Hrdina doby! On neprežíval, on skutočne žil!!!“ Autor

Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie.

Toto nie je „životopis“ dospievania jedného chalana, ale úctivá mohyla dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky porúča. Je dobré občas sa otočiť, nájsť súvislosti a korene karambolov aj úspechov, aby sme mohli korigovať svoje konanie k svetlejšiemu zajtrajšku. Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiate, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, Rubikovu kocku, „džínsy“, šumienku za pár halierov, Vitanu, žuvačku Pedro a „kakavkové“ raňajky. Spomínam aj na ruskú zmrzlinu, spreje Lybar, preplnené amfiká, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, príchod hry Tetris a vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain či Oceán. Nostalgicky sa vraciam k namosúreným fízlom, „tajným“, ktorí vyhadzovali mladých za piesne Karla Kryla, a k umelému zamestnaniu. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete pri čítaní o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov a čakaní na tovar s dekou pod pazuchou. Lepšie sa kráča, keď vieme, kde sa nachádzame. Ak sa situácia skomplikuje, je dobré sa zastaviť a zamyslieť. Poďte, prejdeme ostravskou šalinou a zamyslíme sa, čo sme stratili a získali odchodom socializmu.

Čo zbierka od Hiraxa, to menej (ne)básni a viac ilustrácií od Sofie, Hiraxovej "sestričky", ktorá si opäť našla čas a čarovala s pastelkami. A básne? Šťastie, smútok, radosť, pokora aj bolesť vytekajúca zo vzťahov medzi mužmi a ženami, človeka s človekom, človeka a prírody, človeka a Boha...

Táto kniha farebných fotografií so slovenskými a anglickými popismi zachytáva Nový Zéland tak, ako sa mi ukázal. Krajina sa mení s každým krokom, pričom turistické chodníky, lesy a hory ponúkajú rôzne atmosféry. Vonkajšia scenéria sa neustále transformuje, akoby sa krajina prezliekala do nového šatu. Ľudia, ktorí ma poznajú, občas tvrdia, že som blázon, a ja sa s tým v duchu stotožňujem. Spomínam si na chvíľu, keď som kráčal pod Mount Cook, obklopený snehom, a premýšľal o tom, čo vlastne robím. Odpovedal som, že som muzikant, spisovateľ, cestovateľ a fotograf. Neznámy človek ma nazval dobrodruhom, a túto nálepku som si počas cesty často pripomínal. Cestovanie ma naučilo pokore a vnímaniu skutočného bohatstva. Stačí mať strechu nad hlavou a obyčajnú dodávku, aby ste sa cítili šťastní. V Novom Zélande som zažil nádheru prírody, od božských pohorí po malebné lúk, a stretol som milých ľudí, ktorí sú hrdí na svoju krajinu a jej symbol – ohrozeného vtáka Kiwi. Moje fotografie rozprávajú príbeh tohto raja na Zemi, ktorý nám pripomína, kým skutočne sme. Vitajte v tomto nádhernom svete a objavte v sebe šťastie.

Štvrtú zbierku (ne)poézie Hirax rozdelil na dve časti: z jednej strany môžete v časti Bytie čítať autorove vyznania lásky k žene, prírode či svetu napísané v štýle, na aký ste od neho zvyknutí. No keď si knihu otočíte naruby, objavíte nový Baričákov svet (ne)veršov písaný v tretej osobe. Celky umiestnené v časti Stony sú temnejšie a navodzujú úplné iné pocity než Bytie...

Učíme sa fyzikálne, matematické, chemické, prírodné a neviem ešte aké zákonitosti. No tie najdôležitejšie - vesmírne, pre oblasť planéty Zem, ktorých znalosť by nás oslobodila od utrpenia, nás neučia.