Helena Křižanová-Brindzová Reihenfolge der Bücher

Na brehu, kde sa more pení, dub... (Z poémy Ruslan a Ľudmila), O cárovi Saltánovi, o jeho synovi slávnom a mohutnom bohatierovi kniežati Gvidonovi Saltánovičovi a o čarokrásnej cárovnej Labuti, O rybárovi a rybke, O popovi a jeho sluhovi Truľovi, O mŕtvej cárovnej a siedmich bohatieroch, O zlatom kohútikovi.

Třicet převyprávěných příběhů ze staroruských bylin. Kniha, přibližující dobu, kdy vznikala nejstarší díla ruské literatury, vypráví nejznámější příběhy ruských lidových bohatýrů, jako např. Ilji Muromce, Aljoši Popoviče, Dobryni Nikitiče, svádějících boj s loupežníky, feudály, Turky i nadpřirozenými bytostmi, a obráží i život staré Rusi s feudálním útiskem venkovského lidu.

Prekladateľka a zostavovateľka výberu, ktorý sme nazvali Zázračný sad, spisovateľka Helena Križanová - Brindzová v doslove cituje, že rozprávková tvorba je zrkadlom každého národa... V kazašských rozprávkach sa preto možno dočítať o cudzích vládcoch, ktorí sa pokúšali ovládnuť Kazachstan. Nečudo, že stelesnením túžby a boja za slobodu boli poväčšine významní členovia rodu - bojovníci zvaní batyrovia. Takýmto hrdinom je vzrastom nepatrný, ale odvážny a mocný Nauša alebo Abat.

Prvé zápisy bylín, starých ruských hrdinských piesní, objavili učenci v rukopisoch zo 17. storočia. V polovici 18. storočia vyšiel už celý zborník starobylých epických piesní - významné svedectvo, že aj Rusko má slávnu bohatiersku minulosť. Dávni speváci ospievali hrdinské činy ľudu, ktorý takmer dve celé storočia udatne bojoval s tatárskymi uchvatiteľmi, a stali sa neznámymi tvorcami ruského bohatierskeho eposu, ruských bylín, ktoré dnes pozná celý kultúrny svet. Iľja Muromec, Dobryňa Nikitič, Aľoša Popovič, Vasilij Ignatievič a ďalší hrdinovia starých hrdinských spevov sú vernými služobníkmi kyjevského kniežaťa Vladimíra, statočnými obrancami svätej matičky Rusi. Stali sa symbolom chrabrosti, udatnosti a hrdosti ruského ľudu. Naši mladí čitatelia dostávajú do rúk u nás dosiaľ najväčší výber z tohto skvostného diela, ktoré svojou básnickou obraznosťou, melodičnosťou veršov a hĺbkou myšlienok je dodnes živým žriedlom umeleckého zážitku.

Miestne povesti, legendu o Amiranim a gruzínskych variant bájí o zlatom rúne spracovala autorka na základe ústneho podania.

Poštárik 2. Žiak Milan Hrivko synovec partizána Ernesta, bol spoľahlivou spojkou medzi partizánmi a dedinou, poštárikom, ktorý vždy včas a presne doručil odkaz či list. Autorka už vtedy načrtla pokračovanie poštárika, zobrazenie hornonitrianskej dediny v čase prudkých spoločenských a politických zmien pred i po februári 1948.