Mila Haugová Reihenfolge der Bücher (Chronologisch)

Kniha úvah nad životom, plynutím času. Mottom esejí, glos, fragmentov aj zárodkov básní slovenskej poetky Mily Haugovej (*1942) je život rodinný, aj spoločenský.Názov „Sylwa Rerum“ znamená „Les vecí“ a táto nevšedná zbierka textov je koncipovaná ako literárna autobiografia. Okrem množstva fotografií z rodinného archívu obsahuje texty, zložené z denníkových záznamov, spomienok, snov, rozhovorov, zlomkov korešpondencie aj reflexií na diela kolegov, slovenských a zahraničných spisovateľov, prečítaných kníh.Kniha ako objekt je vydaná v zaujímavom vizuálnom koncepte so špeciálnou otvorenou väzbou z dielne doma i v zahraničí oceňovaného grafického dizajnéra Martina Mistríka.

Koncept knihy Isola Sacra nadväzuje na básnicko-výtvarný cyklus Paradiso (Ricordare) (2017) tej istej autorskej dvojice – Mila Haugová, Ján Kudlička. Príhovor k partnerovi, ktorý tvorí aj tu základnú kompozičnú niť, tematizuje medzičas pred nutnosťou „prekročiť more“ – „na druhú stranu“. Nový cyklus básní sa motivicky opiera o motív mora, zalievajúceho prah domu a postupne celý dom. Pohyb dvojice po morskom dne smerujúcej k "pra-svetlu" variuje Haugovej estetiku miznutia z predchádzajúcej zbierky. Poetka vrství strach zo „záhadného času temného hrozivého oceánu ktorého hranice // pozná len Boh“ s dôverou v záchranu, v obraznosti sa opierajúcu o príbeh Noemovej archy či „malého dievčatka v košíku“ vytiahnutého na bezpečný breh. Haugovej odvahu nazerať na hranice ľudského bytia spája sila existenciálnej výpovede a zároveň prenikavého básnického jazyka.

Dokonalé zviera(nie) je dielom dokonalým, pre každého milovníka krásnych kníh a poézie hĺbok a výšok života. Opus magnum najvýznamnejšej poetky dnešného Slovenska prináša ojedinelú víziu sveta ako svet rozhovorov s blízkymi. Zhovára sa prostredníctvom imaginácie, ktorá spája okamih tu a teraz so spomienkou, niekedy akoby až na počiatok sveta. Autorkin hlas vedomia hovorí iba to podstatné. Zdieľa s nami radosť i zvieranie úzkosti z videnia Stvorenia, s vnútorným zrakom na pomedzí sveta viditeľného a neviditeľného. Sveta napohľad vonkajšieho, ktorý sa mení na vnútorný, intímny, mágiou poézie. Poézie, ktorá nám vždy dodá silu žiť a prežiť, aj v najtuhšom zovretí života.

V zbierke poézie, ktorá je členená do troch oddielov a menších cyklov, dominuje archetyp zimy a estetika miznutia. Bohaté zastúpenie rastlinno-zvieracích motívov v súčinnosti s ľudským je pokusom o opakované uchopenie bytia v jeho celosti, presiahnutie k vesmírnej duši, ktorá zahŕňa i postupnezanikajúce individuálne bytie. Návrat k Sapfó je návratom k čistým zdrojom poézie, k prameňu krásy a večnosti. Približovanie sa Boha (smrti) a súbežné nerezignované zintenzívňovanie života ako silnenie dovnútra predstavuje dva základné pohyby diania knihy. Tie však nepôsobia protikladne, ale splývavo; finálnym gestom je odovzdanosť voči tomu, čo prichádza.

Kniha je poetickým dokumentom z autorkiných denníkových záznamov – od osobných, cestovateľských až po rastlinné. Ich súčasťou sú sny, lyrizovaná próza, básne či osobné čítania filozofov (Martin Heidegger), výtvarníkov (Osmo Rauhala) a literárnych postáv (Anna Kareninová). Poetka nám otvára vždy nové a zároveň trochu iné archívy priestorov. Skúmanie sa pohybuje v kruhu reálneho a mysleného, s presahmi do duchovného prúdenia sveta. Čitateľ sa stáva svedkom prelínania života a diela, aby dospel k poznaniu, že umelec a dielo majú svoj pôvod v umení.

Mila Haugová je autorkou viacerých básnických zbierok, z ktorých sama zostavila tento výber poézie o láske. Vlastne nezáleží na tom, z ktorých kníh sú básne vybraté, lebo jej tvorba je súvislá a kompaktná, zaoberá sa rastlinami, záhradami, zvieratami a hlavne ľuďmi: vzťahmi medzi mužom a ženou: medzi matkou a dcérou: medzi sebou a svetom: tým, čo je podstatným medzipriestorom bytia. Poetka tvorí svoje básne ako amalgám, sú zložené z viacerých vrstiev, ktoré sú navzájom nerozdeliteľné. Nie je ľahké ich čítať, ale pozorní čitatelia si nájdu červenú niť v jej labyrinte slov. Jazyk jej básní je vysoko kultivovaný, jej štýl rozoznateľný po prečítaní niekoľkých veršov. Pohybuje sa po horizontále aj vertikále života, po pomalej nahor stúpajúcej špirále tvorivosti, ktorá miestami celkom splýva s jej životom. Mila Haugová bola za svoju tvorbu ocenená viacerými štipendiami a rezidenčnými pobytmi. V roku 2014 dostala prestížnu cenu Dominika Tatarku za básnickú zbierku Cetónia aurata a autobiografickú prózu Tvrdé drevo detstva. Žije a tvorí striedavo v Bratislave a v Zajačej doline pri Leviciach.

Mila Haugová (1942) začínala v roku 1980 Hrdzavou hlinou. O niekoľko rokov neskôr už jej poézia „pomaly zarastá striebrom a zelenou s trochou červenej / hrdze“. Až sa napokon farba hliny v Cetonii aurata (2013) zaskvie zlatou a celý alchymistický proces jej písania akoby sa tak zavŕšil. Spôsob básnenia Mily Haugovej je nevyčerpateľný (a nevyčerpávajúci). „Čokoľvek ti poviem bude logikou srdca“, upozorňuje. A čitateľ si môže z jej bohatej ponuky srdca vyberať. Kniha predstavuje prvý výber z básnickej tvorby významnej a najviac prekladanej slovenskej poetky.

...lebo vždy prídeš, láska,a hniezdiš v mojom srdciako na jar vtáci v hĺbkekorún stromov...Dvanásť básní o láske (raji a rozpomínaní naň) poetky zo slovenského juhu a výtvarný sprievod výtvarníka zo slovenského severu sa stretli v šťastnom vyznení. Osobitý výraz každého z umeleckej dvojice je zreteľný, jeden obohacuje druhého a vydarený spoločný čin povyšuje dielo na reprezentatívny umelecký artefakt, ktorý môže byť ozdobou každej knižnice. Mila Haugová a Ján Kudlička vytvorili emotívne silnú knihu, ktorá sa nedá prehliadnuť.

To čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič...– Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku

Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o „rozrastaní“ čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak. Poetka je tu doma a aj keby sa pôdorys tejto organickej – miestami až samostatne žijúcej – plochy dal označiť nejakým pomenovaním z geometrie, nevymizli by z nej tajomné zákutia, trpezlivo autorkou opracovávané, kultivované, sprístupňované. A ak sa aj niekde šľahúne preplazia popod plot, alebo ak konáre ktoréhokoľvek stromu z pomyselného ohraničenia záhrady vyčnievajú, alebo ak si drobný hmyz dovolí tento priestor opustiť, všetko sa to deje v decentnosti autorke vlastnej. Haugová si neberie na plecia celý svet, ale na svojom kúsku pôdy ponúka aj tým, ktorí príjmu pozvanie na návštevu, možnosť nahliadnuť do mágie makrokozmu.

Poetka Mila Haugová ponúka mnohovrstevnú výpoveď o procese tvorby, o svojom vnímaní umenia, o ceste k stredu terča krásy a poznania. Pri hľadaní odpovede na otázku, čo znamená tvorba v zmysle písať ako dýchať, vyzvala na spoluúčasť kolegov básnikov a spisovateľov, ale aj iných umelcov a priateľov. Spoločne utkali sieť textov rozmanitých žánrov, ktorá je silnou výpoveďou o hľadaní, nachádzaní, ale aj strácaní, o vzrušujúcom otváraní vchodov do literatúry, o okách siete, kde môžete rovnako uviaznuť, ako nadýchnuť sa, písať ako dýchať, čítať ako dýchať...

Ide o vydanie posledného diela Mily Haugovej, slovenskej ženskej poetky, ktorej diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov a ktorá vydala doposiaľ 18 básnických zbierok. V roku 2010 debutovala aj v próze. Dielo Tvrdé drevo detstva obsahuje rozhovory a úvahy významnej slovenskej autorky. Vydanie takéhoto technicky bravúrne zvládnutého diela obohatí slovenskú literatúru a zároveň pôjde o unikátny náhľad do života jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek.

Najnovšia básnická zbierka jednej z našich najvýznamnejších poetiek predstavuje ďalší krok vo vývoji autorkinej tvorby. Vizuálne farebné, maliarsky cítené a výrazne eroticky ladené verše Mily Haugovej sú plné sugestívnych motívov a princípov, na ktorých stojí celý ľudský život.

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Najnovšia básnická zbierka poprednej slovenskej poetky plasticky zachytáva mnohotvárnosť súčasného sveta a človeka v ňom. Haugovej myšlienkovo bohaté, viacvrstvové verše spája ústredná téma, ktorou je vzťah muža a ženy, túžba po jeho naplnenosti.

Po pamätiach Mily Haugovej Zrkadlo dovnútra som siahla ako po osvedčenej receptúre, ktorá utíši môj hlad po odpovediach. Vôbec som nebola sklamaná. Text sa číta skvele, so zatajeným dychom, akoby sme ho naraz chceli prijať ako hostiu neopakovateľného života; je ťažké odtrhnúť sa a aj keď si urobíme vynútenú prestávku, musíme sa k nemu vrátiť (ako sa dokážeme vracať len k inému životu s vlastným svetom, imanentne obsiahnutým v ňom), kým ho neprelúskame do poslednej vety, ale nikdy nie do konca. Život spisovateľa má najmenej dva konce. O tom druhom nerozhoduje ani on sám, ani čitateľ, ani smrť. Život diela je svojbytný fenomén, zúrodňujúci dimenzie mysleného, ktoré je už imanentne prítomné, ale zatiaľ nemusí niesť znaky zjavného.

Nová zbierka predstavujúca ďalší stupeň vývoja významnej poetky. Knižke lyrických básní s reflexiou a meditatívnosťou nechýba dramatická príchuť. Ľudský príbeh, ľudská láska sa tu dostávajú do mystických polôh, vždy okorenených autorkinou príznačnou "ženskosťou".

Básne slovenskej poetky, v ktorých ide ozaj len o to podstatné. Hlavnú úlohu v tejto zbierke hrá hlavnú úlohu láska a holá ľudská existencia.

Mila Haugová nadväzuje na to najlepšie zo svojej tvorby. Nie je to len súbor zrelých básní, ale aj pokus o spev o tejto planéte, na ktorej žijeme, spev o človeku, ktorý má problémy so svojou identitou v bode, kde prítomnosť a minulosť sú súčasne otáznikom budúcnosti. Jej verše sa nesú v znamení úzkosti z pominuteľnosti nášho bytia a zo zraniteľnosti lásky. Navzdory celej tej vnímanej bolesti si však uvedomuje, že sme len malou čiastočkou vesmíru a náš odchod z tohto sveta bude splynutím s čímsi veľkým a nesmiernym.

Trinásta zbierka M. Haugovej Archívy tela - je pootvorením dverí do zázraku, do trinástej komnaty, kde sú spomienky na spomienky, pamäť. Nožom v membráne by sme mohli nazvať tieto texty, ktoré kruto a s láskou prechádzajú cez polopriepustné membrány.

Mila Haugová ist eine Dichterin der kathartischen Offenheit von Texten. In ihrem neuen, zweisprachigen Gedichtband Sandatlas spannt sie unbeugsam zitternde Sprache zwischen dem wortlosen Dasein und dem unbegreifbaren menschlichen Inneren aus. Ihre Lyrik akzentuiert, dass ein zerbrechliches Gleichgewicht durch Liebe und Hoffnung möglich ist, durch das wirkliche Teilnehmen am eigenen Dasein, im Kartografieren, Durchsuchen und Durchleben von geheimnisvollen Gärten und Wüsten, die sich um die prinzipiellsten und intimsten Fragen unserer Existenz ausbreiten. Mila Haugová nähert sich diesen Fragen gleichsam durch Sandkörner, die ermöglichen, die Schmerzen umzuschütten und zu verfeinern. Neben der intimen Beichtkraft und dem sensiblen Erfassen des uns unablässig Drängenden besitzen die Texte mythologische und intertextuelle Bezüge. Fragmentierte, verdichtete Bilder von Trakl, Celan, Bachmann oder Pilinzky aufnehmend, erweitert Mila Haugová die Räume ihrer Gedichte um fruchtbares Hinterland.

Atlas piesku sa pred vami otvorí a pomôže vám nájsť zlaté zrnká zakliate v každom slove tejto uhrančivej zbierky. Vnímavosť, úprimnosť a senzibilita akú Haugová do svojich veršov vkladá, vytvára skutočne silný čitateľský zážitok.

Haugovej Krídlatá žena je poéziou, v ktorej sa básnický subjekt prezentuje vo viacerých polohách. Nachádzame tu poéziu návratov, prchavých spomienok a retrospektívnych úvah, ale aj básnické texty plné intelektuálne štylizovaných reflexií nad otázkami bytia a plynutia času, ktoré poetka na viacerých miestach obohacuje silným existenciálnym rozmerom. Často si kladie otázky siahajúce za hranice ľudského poznania: "Čo sa stane s priestorom, ktorý mi patrí, keď tu raz už nebudem?", pričom odpovede sa rozplývajú iba v neurčitosti.

Starojaponská poézia. Preklad: Mila Haugová (v spolupráci s Fumiko Kuwahara).

V poradí ôsma básnická zbierka jednej z najvýraznejších predstaviteliek slovenskej modernej poézie Mily Haugovej vyšla pri výročí jej 55. narodenín. Kniha je doplnená štylizovaným kalendáriom literárnej vedkyne Stanislavy Chrobákovej. ilustrácie a návrh obálky: Richard Tuček

"Die Liebesgeschichte des Jahrhunderts" nennen die beiden Partner ihre Ehe. Sie meinen es höhnisch und ernst zugleich. Da ist die Frau, die zwischen Ekel und Hilfsimpulsen schwankt, sich retten und den Mann nicht aufgeben will. Und da ist der Mann selbst, ein selbstzerstörerischer Trinker ...

Básnická zbierka erotickej poézie je autorským výtlačkom, ktorého spoluautorom je aj P. Gašparovič Hlbina. Zostavili Valér Mikula, Štefan Moravčík; doslov Štefan Moravčík. V knihe sú použité výtvarné diela Roberta Bruna, Albína Brunovského, Karola Ondreičku, Emila Sedláka a ďalších.

Druhá básnická zbierka autorky mapuje mužsko-ženské vzťahy na pozadí historickej skutočnosti ako sú básne s tematikou Deti Kambodže si San Salvador. Reflektovať vzťah cez prizmu nevinne zavraždených obetí, značí trvať na ozajstnosti, na takej povahe lásky, ktorá sa svojou vnútornou zainteresovanosťou usiluje o vyvažovanie temných síl sveta.