Tamara Janecová Bücher

Kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“ sa zaoberá vojensky organizovanými pracovnými jednotkami Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 a nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany a VI. robotnom prápore. Prináša nové poznatky v kontexte riešenia židovskej otázky. Prvá kapitola sa zameriava na židovské pracovné a koncentračné tábory na Slovensku v rokoch 1938–1945. Nasledujúca kapitola skúma postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci, vrátane ich vyradenia a formovania pracovných jednotiek. Milena Balcová analyzuje Pracovný zbor národnej obrany v rokoch 1941–1945, pričom sa sústreďuje na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu. Matej Medvecký a Peter Kralčák mapujú organizáciu a životnú úroveň Židov v tomto práporu. Igor Baka sa zaoberá podielom armády na deportáciách Židov v roku 1942 a zachraňovaním Židov zo VI. robotného práporu. Posledná kapitola Tamary Janecovej analyzuje román Šiesty prápor, pričom zdôrazňuje jeho dokumentárnu hodnotu a témy každodennosti a deportácií. Publikácia je doplnená fotografiami a rozsiahlym zoznamom použitých zdrojov a menným registrom.

Nič sa neskončilo. Slovenský štát z rokov 1939-1945 je aj nie je históriou: hoci jeho fyzickú existenciu ukončili vojská antifašistickej koalície a predstaviteľov režimu HSĽS odsúdili povojnové súdy, ani zďaleka to neznamenalo konečnú bodku. Nová kniha, uvádzaná v súvislosti s 85. výročím vzniku štátu, sa pokúša o bilanciu toho, ako a prečo sa nám s našou národnou traumou (ne)podarilo popasovať. Publikácia predstavuje vôbec jeden z prvých príspevkov do serióznej diskusie, snažiacej sa bez emócií a na základe precízneho výskumu doma i v zahraničí objasniť príčiny vzniku posvätnej aury Slovenského štátu a spomienkového optimizmu naň v povojnovej epoche, analyzovať ich podoby a premeny od roku 1945 do súčasnosti. Kniha nie je obyčajnou historickou bilanciou, ale do značnej miery histológiou našej prítomnosti. Dôraz pritom kladie na to, ako s témou Slovenského štátu manipulatívne pracovali jednotlivé politické a kultúrno-intelektuálne prúdy, ktoré o ére Jozefa Tisa generovali pozitívne stereotypy, nálady a historické povedomie, aké reakcie vyvolávali nimi vytvárané obrazy a ako vo vzájomnej synergii formovali stále pretrvávajúce prostomyseľné mýty. To všetko v piatich kapitolách: s bohatým množstvom zdrojov, fotografických príloh a vo svižnom čítavom jazyku autorského kolektívu.

Monografia Proti wetrysku predstavuje prvú ucelenú monografiu o poprednom súčasnom autorovi beletrie na Slovensku, Máriusovi Kopcsayovi (1968). Kopcsay vstúpil do slovenskej literatúry v roku 1997 ako postmodernista. Ponúkol provokatívne texty, zamerané na „obyčajnú“, frustrovanú ľudskú bytosť. Kopcsayova próza nadväzuje na takzvanú líniu odporu. Priradil sa tak k skupine slovenských autorov, ktorí sa stavali proti oficiálnej (socialistickej) literatúre vytváraním vlastnej alternatívnej reality. V tomto zmysle sa Kopcsayovo písanie spája so spisovateľmi ako Rudolf Sloboda a Peter Pišťanek. Ironický postoj, humor, poetika grotesky, prvoplánový námet a výrazne štylizovaná autobiografická modalita tvoria Kopcsayovu poetiku. Kniha Tamary Janecovej je členená do troch interpretačných kapitol, venovaných trom aspektom autorovej fikcie: priestor, telo a myseľ. Kopcsayov „antihrdina“ sa stal súčasťou modernej slovenskej prózy.