Gratisversand in ganz Deutschland!
Bookbot

Miguel Otero Silva

    26. Oktober 1908 – 28. August 1985

    Miguel Otero Silva war ein venezolanischer Autor, dessen Werk untrennbar mit der sozialen und politischen Geschichte seines Heimatlandes verbunden ist. Sein Schreiben, oft durchdrungen von Humor und Satire, diente als Spiegel der damaligen Gesellschaft und als Aufruf zu deren Verbesserung. Er nutzte seine starke journalistische Stimme, um Ungerechtigkeiten aufzudecken und sich für freie Meinungsäußerung einzusetzen. Seine Werke zeugen vom Kampf für Demokratie und von der Widerstandsfähigkeit des menschlichen Geistes angesichts von Unterdrückung.

    Miguel Otero Silva
    Casa muertas
    Victorinové
    Mrtvé a živé město
    Fieber
    Lope de Aguirre. Fürst der Freiheit
    Ich weine nicht
    • Mrtvé město - tragicky laděný příběh vymírajícího města, s ponurou atmosférou zániku. Dílo č. 1 - Městečko Ortiza pomalu zaniká, ale na druhém konci kraje vytryskla nafta, krev Venezuely.

      Mrtvé a živé město
    • Román zpodobuje na pozadí venezuelské společnosti šedesátých let 20. století tragicky končící příběh tří stejně starých chlapců z různých společenských vrstev, kteří se ve snaze o seberealizaci dopouštějí násilí a končí zbytečnou smrtí.

      Victorinové
    • V centre napínavého príbehu z doby konkistadorov stojí legendárna historická osobnosť, neraz neprávom odsúdená kronikármi a literátmi, jednoduchý vojak Lope de Aguirre. Stáva sa vodcom vzbury proti monarchii. V divých juhoamerických pralesoch statočne čelí predvídaným i neočakávaným pohromám. No najťažší je boj so zradou.

      Príhody a nehody Lopeho de Aguirre
    • Výber obsahuje tri romány: Mŕtve domy (1955), jeho voľné pokračovanie Prvé ropné žriedlo (1961) a titulnej román Keď mi je do plaču, neplačem (1970). Dej románu Mŕtve domy je zasadený do prostredia juhoamerického mestečka, žijúceho už iba zo slávy dávneho rozkvetu. Autor v ňom rozvíja dojímavý príbeh lásky mladej obchodníčky Carmen Rosy a pastiera dobytka Sebastiana, ktorý podľahne zákernej chorobe. V Prvom ropnom žriedle nachádzame hrdinku v rodiacej sa osadníckej komunite uprostred pestrej zmesi domáceho obyvateľstva. Zázračná ropa mení nielen tvár krajiny, ale aj charakter a vzťahy ľudí a vplýva na ich osudy. Titulnej román Keď mi je do plaču, neplačem súbežne rozpráva príbehy troch mladých mužov, ktorých spája zhoda dňa narodenia a krstného mena a pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev.

      Keď mi je do plaču, neplačem