Téma publikácie sa zaoberá analógiou hudoných a psychických procesov. Pretože existujú paralely medzi hudobnými dejmi a psychickými štruktúrami, ktoré sa v hudbe 'rozoznievajú', má svoje opodstatnenie pri podpore osobnostného vývinu a akulturácie tak hudobná pedagogika, zameriavajúca sa na zdravú populáciu, ako aj hudobná terapia, intervenujúca najmä v oblasti ohrozeného a narušeného vývinu. Slovenský text
Druhé vydanie tejto publikácie je rozšírené o jednu kapitolu: pripojila sa VIII. kapitola pod názvom Jazyk a komunikácia. Nejde, prirodzene, o komplexný výklad tejto témy, lebo veď ide o všeobecnú jazykovedu. Z rozličných prístupových možností autor si zvolil postup, ktorý je založený na štvoraspektovom (resp. päťaspektovom) modeli jazykovej komunikácie, ktorý mu poslúžil ako výkladový pôdorys, čiže tému rozvíja pod týmito aspektmi. Ide o vecnoobsahový, sebaprezentačný, vzťahový a apelový aspekt jazykovej komunikácie, ku ktorému sa voľne pripája informačný aspekt.Vo výklade sa objavujú nové pojmy, ale oživujú sa aj také, ktoré sa vyskytujú už v predchádzajúcich kapitolách, pravda, dávajú sa do nových súvislostí, resp. venuje sa im väčší výkladový priestor (veľmi výrazné je to pri výklade metafor). Kniha je určená lingvistom, doktorandom orientovaným na jazykovedu, resp. na filológiu v najširšom zmysle, študentom v študijných odboroch dotýkajúcich sa priamo alebo nepriamo jazyka a jeho používania, ale aj širšej odbornej verejnosti zaujímajúcej sa o rozličné otázky spojené s poznávaním jazyka v najrozličnejších aspektoch.
O emóciách sa zvykne hovoriť ako o spontánnych, nie vždy ovládateľných a najmä viac či menej nezávislých od „chladného rozumu”. Námietky voči tejto dualite „srdca a rozumu” prichádzajú z dielní evolučne, kognitívne aj socio-kultúrne ladených smerov psychológie. Ich ponuka bola výzvou na napísanie našich textov, ktoré sú predložené v tejto publikácií. Čo sú sporné body v súčasnom psychologickom diskurze o emóciách? Akými inováciami prispela psychológia do chápania emócií? Aké pohľady sa napríklad ponúkajú na „animálnosť” emócií? Sú ľudia vďaka emóciám „iba” živočíšnym druhom, alebo skôr ojedinelými sociálnymi bytosťami? To sú lákavé, ale aj provokatívne otázky, ktorými autorka pozýva čitateľov k polemikám a úvahám o racionalite emócií. Pohľadmi do dielní kognitívneho, evolučného a socio-kultúrneho skúmania emócií sa autorka Daniela Kusá pokúsila priblížiť emočnú psycho-logiku - jej osobitnosť, rôznorodosť a funkčnosť v priestore psychickej reality. Ukazuje sa, že najmä posledné dve desaťročia vniesli do vysvetľovania emócií novinky, ktoré zďaleka nie sú iba kozmetickými úpravami etablovaných teórií. Racionalita emócií je v ich svetle viac ako metaforou, rečníckou ozdobou na obhájenie zdanlivo spornej pozície emócií v komunite psychologických procesov. Téma emócií je prísľubom pre hľadanie ciest k presnejšiemu, psychickej realite bližšiemu pohľadu na výsostne ľudské procesy poznávania, ktoré až emóciami nadobúdajú významnosť, a tým svoju pravú tvár.
Publikácia podčiarkuje nenahraditeľný význam vody v živote na našej Zemi - pre človeka, živočíšstvo, národné hospodárstvo. Zahŕňa všeobecné poznatky o vode, jej formách, fyzikálnych vlastnostiach, činiteľoch ovplyvňujúcich odtok, neprestajnom kolobehu vody v prírode. Informácie sú spracované z globálneho hľadiska - na Zemi, pre Slovensko a v rámci neho detailnejšie podľa zaužívaného členenia na 10 čiastkových povodí (Dolná Morava, Dunaj, Váh, Hron, Ipeľ, Slaná, Bodva, Hornád, Bodrog a Poprad). Autor zvolil systematické spracovanie problematiky s dôrazom na naše najvýznamnejšie rieky, vodné diela (historické a súčasné) a veľké vodné nádrže. Hydrologické hodnotenie povrchového vodného fondu na Slovensku bolo vykonané za pozorovacie obdobie rokov 1931-1980 (päťdesiatročie) z profilov asi 385 vodomerných staníc. Údaje o vodných nádržiach a dielach boli čerpané z ich manipulačných poriadkov a riešených vodohospodárskych štúdií.
Aká filozofia je pragmatizmus? U nás stále predovšetkým neznáma, nepochopená, ignorovaná, dezinterpretovaná, „cudzia“ či odmietaná, „podozrivá“ alebo údajne nedostatočne „vznešená“ – pre niektorých dokonca ani nie filozofia, keďže meno „pragmatizmus“ je vari jedno z najhoršie znejúcich mien, aké môže niesť taká vysoká intelektuálna aktivita, ako je filozofia... Napriek tomu sa túto filozofiu autor pokúša (znova) predstaviť i priblížiť. Pokúša sa tiež rozmýšľať o niektorých otázkach v intenciách tejto filozofie. Nielen preto, že ide o jeden z legitímnych prúdov modernej filozofie (vyrastajúci taktiež z európskych, nielen severoamerických koreňov), ale aj preto, že ide o filozofiu, ktorá nepatrí len do minulých dejín, no ktorá je živá a relevantná pre súčasníkov.
Publikácia prináša nový pohľad na jednu z kľúčových postáv slovenskej poézie 20. storočia. Sústreďuje sa na prvé obdobie básnickej tvorby Jána Smreka, ktorú skúma v dosiaľ opomínaných kontextoch a súvislostiach, s ohľadom na dobovo aktuálne estetické, filozofické a spirituálno-náboženské koncepcie. Tento pohľad umožnil presnejšie a adekvátnejšie literárnohistoricky ukotviť tvorbu Jána Smreka, nanovo a podstatným spôsobom zhodnotiť Smrekov prínos do slovenskej literatúry a určiť jeho rolu v kontexte modernej slovenskej poézie. Jednotlivé zbierky sú sledované chronologicky, pozornosť je venovaná kontinuite a transformáciám Smrekovho básnického gesta. V závere monografie autor naznačuje aj možné východiská a výhľady pre skúmanie Smrekovej vojnovej a povojnovej tvorby.
Príspevky nachádzajúce sa v tomto zborníku, pomerne detailne analyzujú stav masmediálnej a politickej reality súčasnosti.
