Das wechselvolle Leben des bedeutendsten deutschen Archäologen Mit siebenundvierzig Jahren verwirklichte der wohlhabende Kaufmann Heinrich Schliemann seinen großen Traum: Er gab seinen Beruf auf, ließ sich in Athen nieder, heiratete eine Griechin und machte sich auf die Suche nach Troja, Mykene und Tiryns. Er fand den Schatz des Priamos. Schliemann brachte Schätze ans Licht, die die Welt bis dahin noch nie gesehen hatte. Ihm verdanken wir Sternstunden der Archäologie, die unser Bild der griechischen Antike für alle Zeit prägen.
Múdrosť vekov je vraj uložená v ústnych podaniach a starom písomníctve. Naši predkovia vo svojich ťažkostiach často hľadali útechu v Biblii, v rôznych starých knihách, ako aj v záznamoch svojich predchodcov. Tak sa rozličné skúsenosti pozorovania koncentrovali do rozmanitých prísloví, porekadiel i pranostík, tak vznikali rozličné knihy, označované neskôr neraz za posvätné. Staršia generácia si pamätá na mnohé výroky pripisované Sibile, kráľovnej zo Sáby.
Časť vydania z roku 1984, ktorá vyšla v maďarskej mutácii pre vydavateľstvo Európa Könyvkiadó, Budapest. Umelecké vyvrcholenie tvorby Daniela Krmana (1663 - 1740) sa viaže na obdobie jeho cesty k švédskemu kráľovi Karolovi XII. a čas vyhnanstva, kde podstatne prispel k vytváraniu exulantskej literatúry. Denné záznamy zo spomínanej cesty ucelene spracoval spočiatku len pre najbližších, no neskôr sa stali známe pod názvom Itinerarium, Cestovný denník, a sú veľmi cenným dokumentom očitého svedka v severnej vojne a jej kľúčovej situácie - o poltavskej bitke. Členom misie sa Krman stal z rozhodnutia ružomberskej synody a švédskemu kráľovi mal predložiť žiadosti evanjelických uhorských stavov. V cudzích krajoch si zapisoval všetko; okrem osobných zážitkov, rozličných príbehov a významnejších udalostí si zaznamenával aj tamojšie zemepisné, hospodárske, politické, spoločenské a sociálne pomery. Najzaujímavejšie a najcennejšie časti denníka sú poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva. Cestovný denník je nielen vrcholným Krmanovým dielom, ale pre osobité obsahové i umelecké vlastnosti, poznávacie i literárne ambície aj jednou z najlepších memoárových próz cestopisného rázu v našej staršej literatúre.
Kniha o nenápadných, leč nedocenitelných vynálezech, s množstvím ilustrací. „Těžko by se dnes žilo bez auta, bez rádia, bez televizoru, bez letadla, ale nejhůř by se žilo bez malých vynálezů okolo nás. Jejich existenci si téměř neuvědomujeme – i když jich denně používáme. Vážíme si jich až tehdy, když nečekaně vypovědí službu. Vyvíjely se staletí, někdy i tisíciletí. Nejste zvědaví na jejich minulost, přítomnost i budoucnost?“
