Ján Fekete Bücher

Sci-fi román, v ktorom prebrázdite tajuplný vesmír, prežijete príbehy, ktoré sa možno stanú o stovky alebo tisícky rokov. Sú to príbehy poetické, lyrické, veselé ale aj tragikomické a vážne. Autor v nich odhaľuje vesmír nielen okolo nás, ale i ten v nás...

Po Hudbe pre vesmíranov (1982) prichádza mladý básnik a prozaik Ján Fekete hneď s druhou svojou knihou z oblasti science-fiction - so zbierkou poviedok s trochu nezvyčajným, no dráždivo znejúcim názvom Romanca o ehylte. Dobrá polovica z 21 vedeckopoetických a technickofantastických poviedok knihy odohráva sa na našej starej Zemi kedysi v treťom tisícročí. No autor zájde s Pozemšťanmi aj na mnohé iné známe i neznáme planéty - na Pluto, Luménu, Tastu, na súhvezdie Motýľa a Planétu jednorukých, na Xualu a Epsylon Eridanu, na Mars a Titan, ba aj na kométu, letiacu hlbinami vesmíru. Takmer všade žijú ľudské bytosti alebo sa ta dostali ľudia, naši potomkovia. A všade bojujú o nové objavy, a či len o holé zachovanie človečenského rodu. Ján Fekete nepochybne dostáva našu domácu science-fiction svojou ROMANCOU O EHYLTE na nový, vyšší, umeleky dozretý vrchol. Nie je to už len naivná fantastika, pohrávajúca sa žonglérsky s neohraničenými možnosťami technického pokroku. Je to už - v jeho technicky presvedčivých a s psychologickou hľbkou podaných víziach - nová skutočnosť možného. Sú to pribehy, ktoré sa ešte nestali, ale ktoré sa raz naozaj možu stať. Pribehy, ktoré nejednému informovanejšiemu milovníkovi technickofantastických próz pripomenú svojou vyváženou epickou skratkou, hlbokou filozofickou myšlienkou a vzrušeným, baladickým ladenim jedného z majstrov svetovej science-fiction - Raya Bradburyho.

Príbeh o malom dievčatku Zlatke a jej ockovi. Zlatka ma veľmi rada zvieratká. Ďalšie príbehy Zlatky a jej ocka sa dočítate v tejto knižke.

„Azda vesmirania nie sú ľuďmi? Ani ja o nich nič neviem, len si ich predstavujem. Čo iné nám ostáva? Musí vám stačiť, že vesmirania sú tu a dorozumievajú sa hudbou. Ľudia, ktorí sa dorozumievajú hudbou, nemôžu byť zlí. Keby sme sa my dorozumievali hudbou, jej krásou, svet by bol rozhodne iný, mierumilovnejší a ľudskejší. Vnímavosť vesmiranov je iste obdivuhodná... Preto musíme urobiť všetko, aby sme si ich naklonili. Neviete si predstaviť, akou technikou vesmirania disponujú..." Príťažlivá téma návštevy inopianeťanov na Zemi zaujala už mnohých autorov vedecko-fantastickej literatúry. Mladý slovenský spisovateľ Ján Fekete k nej pristupuje po svojom: citlivo, s láskou k našej rodnej planéte a k všetkému, čo je na nej krásne. Jeho kniha je výstrahou varujúcou pred sebazničením naiej pretechnizovanej civilizácie, je detektívkou, v ktorej sa pátra po tajomných páchateľoch nezvyčajnej krádeže, je fantáziou o pristátí vesmiranov, o rozruchu a problémoch, ktoré ich návšteva spôsobila. A predsa v nej popri napätí nachádza dôležité miesto hudba a vtáčí spev, viera v dobrú podstatu človeka a v jeho večnú potrebu krásy, ktorá jediná môže zachrániť skutočnú živú prírodu na Zemi.

Poznám ľudí,ktorí majú z celoročného kolotoča ročných období najradšej zimu,lebo sa radi lyžujú.Iným mojim známym sa zase páči jar,lebo sa nevedia vynadívať na rozkvitnuté lúky a záhrady a priam nevýslovne túžia po chrumkavom šaláte.