Poetický názov románu, prevzatý z básne J. M. Lermontova, navodzuje krásu, rozprávkovosť detstva a detského sveta, pritom však vypovedá o drsnej skutočnosti života detí odvezených v roku 1944 na Kaukaz. V románe sa premieta vlastná skúsenosť autora o vysídlovaní Čečencov z rodnej zeme. Hlavnými hrdinami príbehu sú dvojčatá Koľka a Saška a čečenský chlapec Alchuzur. Doslov: Ivan Slimák.
Tiesnivá atmosféra špeciálneho detského domova, kde žijú deti “nepriateľov ľudu” - je svet Pristavkinovho románu Kukúčatá. V ich osudoch sa najmarkantnejšie prejavuje neľudskosť a praktiky systému, ktorý sa vyhlasoval za najhumánnejší. Deťom z takýchto ústavov vtĺkali do hlavy, že nikdy nemali rodičov, a preto museli vyrastať bez akejkoľvek lásky a starostlivosti. Ďalší osud týchto bezprízorných detí bol vopred určený. Jediným ochrancom a priateľom im bol “drahý súdruh Stalin”, ku ktorému sa utiekali, písali mu listy, zberali sa ho navštíviť. Príbeh malých Kukúčat vyrozprávaný jedným z nich nie je lacno dojímavý a sentimentálny. Napriek tragike vyskytujú sa v ňom aj komické scénky.