Michal Knitl Bücher

Aké to je, vybrať sa počas pandémie do sveta? Michal v polovici januára 2021 odletel do krajiny s dvoma oceánmi, ľadovcami, Amazóniou i nádhernými ženami. Cestu začal v Bogote a potom si podľa situácie vyberal všetko, čo bolo v rámci obmedzení voľné. A nebolo toho málo. Túlal sa po chodníkoch v národných parkoch El Cocuy a Los Nevados, zdolával vysoké hory a sedlá, kúpal sa vo vodách Karibiku, spoznával život Indiánov a počúval príbehy o kokaínových vojnách. Navštívil mestá a lokality ako Medellín, Calí, Cartagena, púšť Tatacoa, vodopádové kráľovstvo v oblasti Mocoa, ale aj rodinnú kakaovú farmu a včelára, ktorý pomenoval jednu svoju parcelu slovenskou. Pochopiteľne, aj počas tohto výletu cestoval verejnou dopravou a spoznával i prespával u miestnych ľudí zo siete CouchSurfing.

Siedma Michalova kniha zaznamenáva pokračovanie jeho cesty po amerických kontinentoch. Najskôr ho zaviedla do slnečného Yucatanu v Mexiku, ďalej sa vydal cez Chiapas do Guatemaly, kde vystúpil na impozantné sopky a v Barrancas del Cobre navštívil kaňony ešte hlbšie než Grand Canyon. Svoju cestu v Mexiku ukončil výstupom na štyri ohromujúce sopky, vrátane majestátneho Pico de Orizaba. Ako medzizastávku smerom na Aljašku sa rozhodol prejsť Colorado Trail, ktorý si predĺžil na tisíc kilometrov. Na Aljaške potom putoval viac ako 300 kilometrov mimo vyznačených chodníkov, vrátane návštevy NP Denali s jeho divokou krásou. Po prvýkrát si vyskúšal aj packrafting na ľadovcovom jazere a na rieke v Anchorage. A na záver objavoval oblasti Pickets, okolie hôr Mount Baker a Shuksan a spoznával Národný park Olympic vo Washingtone.

Dĺžka cesty: 15.5.2015 – 26.9.2015 Krajiny: Indonézia, Papua-Nová Guinea Jedinečná cesta do vnútrozemia ostrova Nová Guinea. Šesť týždňov v divokej Papue-Novej Guinei so štyrmi výstupmi s domácimi na hory vysoké nad 3500 metrov, vrátane toho najvyššieho, Mt. Wilhelm (4509 metrov). Prečo s domácimi? Papua-Nová Guinea je celkom iný svet. Ešte pred 100 rokmi tam bieli ľudia neboli a samých vás nikam nepustia. Okrem toho sa pozrieme aj do indonézskej časti ostrova Nová Guinea, kde sa pokúsime nájsť ľudí žijúcich na stromoch i podnikneme 4 dňovú túru pod Trikoru. Preskúmame aj Sulawesi a budeme šnorchlovať v raji na zemi, v Raja Ampat.

Za tajomstvami Indie, horami Nepálu a ľudmi Bangladéša. Cestopis "Farebný svet" je o putovaní autora 6 mesiacov krížom-krážom v Indii, 66 dní a takmer 600 prešlapaných kilometroch v nepálskych Himalájach a 3 týždňoch s úžasnými ľuďmi v Bangladéši. Cesta sa udiala v termíne od 24.10.2011 do 26.7.2012 a nadväzovala na 6 mesačné putovanie cez Strednú Áziu, ktorú autor zvečnil v cestopise Hodvábny vietor. Kniha obsahuje 64 strán farebných fotografií a 192 strán textu.

Od pohostinných ľudí v Iráne cez jurty a ľadovce Kirgizska do Kábulu. Cestopis "Hodvábny vietor" je o ceste, ktorá prebiehala od 4.5.2011 do 24.10.2011 na trase: Bulharsko, Turecko, Gruzínsko, Arménsko, Náhorný Karabach, Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Afganistan, z ktorého autor letel do Dílí, hlavného mesta Indie. Celú cestu absolvoval po zemi, cestopis sa skončí na letisku v Kábule. Pokračovanie cesty (6 mesiacov v Indií, 2 mesiace v Nepále a návšteva Bangladéšu) je opísaná v cestopise Farebný svet. Kniha obsahuje 48 strán farebných fotografií a 96 strán textu.

Južná Amerika je pre našinca väčšinou neprebádaná a nie detailne poznaná časť sveta – pre väčšinu snáď futbal, pralesy, drogy a karneval. Mišo sa tam vybral na nejaký čas (nakoniec 15 mesiacov) a pochodil ju krížom krážom. Prešiel ju nie podľa bedekra, alebo akoby presne podľa Melvilla, ale išiel po tých skutočných miestach a spoznal skutočných ľudí a zvyky. A to všetko si zapísal do svojho denníka... Rastislav Mikuláš (spolu s autorom preroadtripoval Európu). Kniha obsahuje 372 fotografii (296 čiernobielych a 76 farebných).

Prechod Pacifickej hrebeňovky je snom mnohých. Jedinečná túra od hraníc Mexika vedie cez horúci juh Kalifornie, 4000 metrov vysoké hory a sedlá v Sierre Nevade, okolo sopiek Oregonu a Washingtonu až po hranicu s Kanadou. Každý deň od marca začína viac ako 30 ľudí, a tak každý deň stretávam úžasných ľudí. Bolo najviac snehu za 20 rokov a tak päť týždňov, až do polovice júla, sme kráčali po snehu a brodili sa cez hlboké rieky po pás. Za zasneženou Sierrou prišla nížinatá časť, komáre, horúčava, ďalšie zničené tenisky. Po troch mesiacoch a polovici trailu som sa rozhodol, že celú túru nedokončím. Vyberiem si len tie najkrajšie úseky, vyjdem na hory, ktoré oficiálna túra iba obchádza a pôjdem aj do Kanady. A tak som vyšiel na Mt. Shasta, South Sister, Mt. Adams a prešiel aj sekciu C z Great Divide Trailu v Kanade. Na záver som sa vrátil do Sierry opäť, kde som vystúpil na Mt. Whitney, pozrel si nádherné sekvoje i redwoody a obdivoval krásu Yosemitov bez snehu. Bolo to leto, na ktoré nezabudnem.