Silvester Lavrík Reihenfolge der Bücher

Výber štyridsaťjeden esejí Silvestra Lavríka, publikovaných v denníku SME a Denníku N, zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy, mnohé z nich aktuálne aj dnes. Pred predčasnými parlamentnými voľbami je to príležitosť pripomenúť politikov a ich nesplnené sľuby o prosperite, slušnosti, spravodlivosti a podpore zdravotníctva, školstva či kultúry. Lavrík vo svojich zamysleniach vysvetľuje, prečo odkrýva škaredé javy našej minulosti a ich prežívanie v súčasnosti. Pomenúvaním sklonu Slovákov vzývať autoritárskych vodcov od Tisa po Putina nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže viesť k náprave spoločnosti. Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý sa dlhodobo stará o našu historickú pamäť. Jeho fotografie kombinujúce politické a komerčné bilbordy či dopravné značenia majú skrytý pôvab, silu paradoxu a inteligentný humor. Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Je krátce po válce a spišským Strážkám vládne revoluční národní výbor pod dohledem majora Rudé armády. Ovládá vše, až na místní baronku Margitu Czóbelovou. Mladý komunista Šlauko dostane za úkol ji jako „nájemník“ zámku hlídat a slídit. Baronka lest prokoukne, ale nechá Šlauka sedávat v ateliéru, kde místo krajin maluje portrét Lenina, aby se i ona zapojila do zavádění nových pořádků. Šlauko poslouchá její vzpomínky, pomalu propadá jejímu kouzlu i vlastní hanbě a coby vypravěč pak skládá obraz z osudů lidí známých i neznámých a z dějin kdysi bohaté Spiše propletených s dějinami Evropy. Margita Czóbelová (1891–1972) prožila život plný zvratů. Války, rozpady impérií, revoluce a totalitní režimy jí vzaly skoro všechno, hrdost a humor si ale vzít nenechala. Také se jí podařilo za chránit rodinné obrazy, písemnosti a zámeckou knihovnu. Vše (včetně díla svého strýce, malíře Ladislava Mednyánszkého) odkázala Slovenské národní galerii. Silvester Lavrík na základě barončiných deníků a dalších dokumentů vykreslil barvitý portrét jedné podivuhodné ženy a malého kusu stejně podivu hodné země.

Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov. Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti. Román sa opiera o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu.

V presne neurčený deň 20. storočia vychádza z Košíc osobný vlak a smeruje na Západ. Každý cestujúci sa ponáhľa do inej cieľovej stanice, vláčiac so sebou batožinu minulosti. Vo vlaku cestuje aj spisovateľ Sándor Márai. Inkognito. Pasažieri sa však nedostanú ďaleko. V Margecanskom tuneli, desať kilometrov od Košíc, vlak za nevyjasnených okolnosti zastane a tma, neistota aj démoni prebývajúci v nás sa začnú ozývať čoraz hlasnejšie...

Povedať o protagonistoch románu v poviedkach Naivné modlitby, že sú hrdinami, by bolo nespravodlivé. Voči hrdinom predovšetkým.Napriek tomu v nich heroizmus je. Dobre schovaný. Pre pozorného čitateľa môže byť zážitkom hľadať ho. Skepsu príbehov v tomto kalendári našich historických aj každodenných zlyhaní vyvažuje svižné tempo rozprávania, prekvapivo nasvietené súvislostia razantný humor.

Vo svojom prvom románe Silvester Lavrík opäť stavia na schopnosti rozprávať zaujímavý príbeh ako mozaiku skrytých súvislostí vedúcich k prekvapivým rozuzleniam. Živý, moderný a bohatý jazyk, zmysel pre vtipné strihy a vysoké tempo rozprávania robia z jeho písania reálne východisko pre príjemný plnokrvný čitateľský zážitok.

Po troch knihách čitateľsky príťažlivých poviedok a desiatkach divadelných hier a inscenácií, z ktorých mnohé boli ocenené doma i v zahraničí, prichádza Silvester Lavrík s prvým románom. Aj v ňom stavia na schopnosti rozprávať zaujímavý príbeh ako mozaiku skrytých súvislostí vedúcich k prekvapivým rozuzleniam. Živý, moderný a bohatý jazyk, zmysel pre vtipné strihy a vysoké tempo rozprávania robia z jeho písania reálne východisko pre príjemný plnokrvný čitateľský zážitok.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Knižné vydanie dramatických textov súčasného slovenského dramatika Silvestra Lavríka, ktorý vniesol do slovenskej drámy osobitý štýl a bohatý kruto-poetický jazyk i originálne témy, obsahuje jeho najúspešnejšie divadelné hry Katarína; Posledný letný deň;, Uschni, láska moja; Alžbeta Báthory a Tichý dom. Drámy vznikli v rozpätí posledných pätnástich rokov, kedy sa autor zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti ako originálny a v slovenskom kontexte výnimočný divadelný autor. Autorom úvodného slova je významný český divadelný režisér J. A. Pitínský.