Peter Prokopec Bücher

Hravosť, originalitu a zážitkovosť ponúkajú čitateľom zostavovatelia antológie literatúra bodka sk prozaik Peter Balko a básnik Peter Prokopec. Mladí autori vybrali prozaické texty 15 súčasných slovenských autorov, ktoré ich najviac oslovili a veria, že si získajú ďalších nadšencov. V antológii nájdete texty Ballu, Agdu Bavi Paina, Ivany Dobrakovovej, Mily Haugovej, Moniky Kompaníkovej, Václava Kostelanského, Daniela Majlinga, Dušana Mitanu, Václava Pankovčína, Jána Púčeka, Stanislava Rakúsa, Ruda Slobodu, Mareka Vadasa, Pavla Vilikovského a Martina M. Šimečku

Po dvoch knihách poézie, skúmajúcich hĺbku ľudskej existencie a zaradenosť človeka v spoločnosti, sa Peter Prokopec (1988) predstavuje v básnicky netypicky praktickej a pragmatickej situácii. V knihe s dráždivo nejednoznačným názvom Reality (2023) sprevádza čitateľa príbehom hľadania a upravovania bytu pre seba a svoju rodinu. Básnická zbierka prostredníctvom drobných, ale presných pozorovaní zaznamenáva jednotlivé fázy celého procesu a odkrýva poetický potenciál aj na tých najnečakanejších miestach. Zdanlivá banálnosť náhle ustupuje, keď si uvedomíme, že ide o životné rozhodnutie, pretože toto miesto bude raz skrýšou, útočiskom a všetkým, čo čakáme od slova domov. Konceptuálny rozmer knihy, ktorá skúša možnosti civilnej, civilizačnej a mestskej poézie, podporuje minimalistický dizajn výtvarníčky Márie Čorejovej, ktorá do ilustrácií ukryla reálny pôdorys bytu, stojaceho v centre príbehu.

Nullae je vyzretá a kultivovaná básnická zbierka. Nullae, čítaj „núllé“, rozumej NIČ. Keď je niečo ničím, neznamená to, že neexistuje; keď je niečo ničím, je dobré zamyslieť sa nad naozajstnou hodnotou nepolapiteľného. Krátkodyché, krátkozraké popevky bokom – tu ide o viac. V zápase o zmysel opiera sa Peter Prokopec o múdrosť. Je to nerovný boj. Ako každý, keď v ňom stojí človek sám proti presile, ako každý, keď nejde v prvom rade o víťazstvo. Tu je dielom obyčajný život. Tu záleží na kameni rovnako ako na zrnku prachu. Tu ide o každé vlákno. Peter Prokopec hľadá krásu. A hľadá ju všade. Svedčí o tom aj jeho dvojveršie: „Gravitácia funguje / krása leží pri nohách.“ Občas sa treba zohnúť a ušpiniť sa – všetko sa nám vráti niekoľkonásobne.