Marek Vadas Bücher

Traditional African narrative forms combined with European modernism. The stories comprising The Healer, Marek Vadas's first collection, which was originally published in 2006, are steeped in the culture, rituals, and traditions of Africa, blurring the boundaries between dream and reality and peopled with characters whose gender, shape, skin color or even memories may change at a stroke. Nevertheless, Vadas refuses to exoticize this world and many of the stories, told in a pared-down language, blend mythical elements with realistic depictions of harsh living conditions, economic deprivation, and colonial oppression. The narratives unfold from the perspective of their protagonists--children (often orphaned), and men struggling to make ends meet and trying in vain to resist the allure of strong women endowed with magic powers. As a Slovak writer focusing on the African continent, Vadas is a rare voice that helps to build bridges between very different cultures, and now his writing is introduced to the global anglophone readership.

Ucieczka słowackiego pisarza Marka Vadasa to boleśnie aktualna książka, która uwrażliwia czytelników na los współczesnych migrantów. Opowiada przejmującą historię chłopca, który razem ze swoim mądrym przyjacielem - psem Alanem - musi opuścić dom, bo znaleźć nowe, bezpieczne miejsce do życia.

Prečo sa smrtka smeje? Vražia opilcov pod Donovalmi? Ako súvisí kojenie so strachom zo smrti? Čo má spoločné kult woodoo a úradník z banky? Pomohol Frankenstein ľudstvu vymyslieť atómovú bombu? Na čo všetko sa dá poľovať z okien? Komu dáva Indián do čelenky pierka? Kto zvieratám kope hroby? Skončí Belmondo v "dobrej riti"? Aj na takéto otázky nájdete v tejto knihe odpoveď!

Kult předků, nadpřirozené bytosti, kouzla, rituály a přechody z jednoho světa do druhého. Prostě povídky o nás. Černé na černém je fascinující sbírka příběhů, ovlivněných africkou duchovností, vyprávěním, ale i temnějšími existenciálními příběhy, vycházejícími z evropské tradice. Je vydařeným pokusem zachytit ve fragmentech příběhů tajemství a krásu života. Případně smrti. Dado Nagy, RTVS Autor nám dává možnost přemýšlet o kulturní jinakosti a pocit, jaké by to bylo, kdybychom byli někým jiným. Patrik Oriešek, Pravda Marek Vadas je okouzlený Afrikou i ve své nové knize Černé na černém. Její obraz je ovšem výrazně drsnější, děsivější a naturalističtější než kdy předtím: najdeme v něm méně pohádkovosti, ale o to více živelného násilí a temnoty. Lenka Szentesiová, SME

Peter Pišťanek o najnovšej knihe Mareka Vadasa napísal: „Prečo sa rúči slovenský mládenec Marek Vadas odvracia kamsi preč, mimo nášho sveta, prečo mu nestačia naše devy, ale musia to byť exotické krásky s ebenovými bokmi, prečo ho neláka tunajšia, naša, slovenská mágia a naše vlastné tajomstvá, ale stále nazíza preč, na čierny kontinent? Dobre ho sledujem, koťuhu, a toto je už po druhý raz! Že by nám chcel svojimi knihami povedať, že nejestvuje žiadny „náš" a „iný" svet, že je len jeden spoločný a v ňom sa všetci melieme dokopy? A naozaj si myslí, že životné trápenie mladého dievčaťa v Afrike nie je o nič menej významné, ako keby sa to stalo nejakej slovenskej deve? Držme si klobúky, lebo Vadas nás vo svojich poviedkach zavedie tam, kde sme ešte neboli. Nie do Afriky Viktóriiných vodopádov, safari a žiráf spomalene prebiehajúcich krížom cez cestu tesne pre naším landroverom, ale do tajomnej, magickej, dusnej krajiny, lákavej a zároveň odpudzujúcej ako cigánska osada. Vadasova Afrika v nás zanechá vypálené znamenie, horkú guču v hrdle. No nebudem mu ďalej odrádzať čitateľov. Je to aj vtipné, mimochodom. Je to Vadas."

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov. Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise vrátil domov, aby sa voľne inšpiroval touto historickou udalosťou a na scénu sa pozrel očami priamych či nepriamych obetí, svedkov i páchateľov.

Hráte sa radi so zvieratkami? Priznajte sa, kto z vás už poťahal mačku za chvost? Našej hrdinke sa také veci ohromne pozdávajú, preto ju zvieratká u starej mamy nazvali Krutá Marta. Kniha s nádhernými ilustráciami Daniely Olejníkovej vás zavedie ku starej mame, kde je zvierat plný dvor. Tie si preMartu prichystajú jedno veľké prekvapenie.

Autori sa v smelom tandeme púšťajú holými zubami do lýtok svojho okolia. Ich text pripomína niečo ako stenografický záznam hovorovej reči, prednášok, rozhovorov, stavov. Jednotlivé pasáže sú útržkovité, torzovité ako komiksy. Vytvárajú mozaiku, ktorá by mohla odrážať aj hektickosť súčasnej doby, ale aj večnú útržkovitosť študentskej pamäti, v ktorej sa neraz vyskytujú okná spôsobené alkoholom. A ten nechýba ani v tomto texte. Nachádzame tu momentku z exkurzie, rýchli vznik študentskej lásky, jej stratu v krútňavách dnešného otvoreného sveta, pravdu o písaní diplomovky, otrasnú tragédiu zo študentskej menzy, aj prípravu na návštevu klubu spisovateľov, pred ktorou sa treba dobre natrblietať.

Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev. Medzi veľmi zvláštne črty patrí aj výrazná bezčasovosť, akési zakotvenie vo svete mimo bežných časo-priestorových súradníc. Silnou stránkou textu nie je jeho celkové vyznenie, či posolstvo – to sa skladá z množstva drobných paradoxov a kalambúrov skrytých vo vetách, na mikropláne textov. Práve na tejto úrovni možno vystopovať myslenie Mareka Vadasa a jeho čudesných postáv.

Rozprávky z čiernej Afriky prinášajú príbehy z tajomného kontinentu plného chudoby, ale hlavne krásy a záhad. Mýty a rozprávky, ktoré vznikali v oblastiach južne od Sahary, plnili množstvo dôležitých úloh. Pôvodní obyvatelia čierneho svetadielu nepoznali písmo, ale o to viac si vážili slovo. Ich rozprávania v sebe niesli múdrosť predkov i celú históriu a kultúru. Príbehy šírené ústnym podaním objasňovali prírodné zákonitosti, vysvetľovali pôvod vecí a hodnotový systém v tradičnom spoločenstve. Deti sa tak učili, ako žiť v harmónii s prírodou a so svojím okolím. Rozoznať zlo a dobro, rešpektovať zákony, vážiť si rodinu, uctievať mŕtvych, vyvarovať sa nebezpečenstvu, tešiť sa zo života a vnímať prítomnosť ako veľký dar. Slovo má pre africké národy až doteraz čarovnú silu a moc zabíjať i uzdravovať. Slovo je najväčšie kúzlo.