Katarína Kucbelová Bücher

Il’ka, eine Frau aus dem Dorf Šumiac in der Slowakei, ist heute 85 Jahre alt. Immer schon trägt sie eine Tracht, und ihr eigenes Leben hat sie nur als Arbeit in Erinnerung. Nach einem Telefongespräch mit ihr reist Katarína über zwei Jahre regelmässig von Bratislava in die Berge und lässt sich von Iľka das Sticken und Nähen beibringen. Schließlich entsteht eine Haube, die Katarínas Kopf bedeckt, sodass kein einzigers Härchen zu sehen ist. Die Auseinandersetzung mit ihrer persönlichen Vergangenheit, den ihr begegnenden Romas, den Dorfbewohner: innen im Laden, auf der Strasse, hinter den Fenstern ihrer Häuser, der Geschichte der Slowakei während dieses Wechsels von der Stadt aufs Land eröffnet Katarína die Sichtweise auf sich selbst neu. Il’ka steht exemplarisch für alle Frauen des östlichen Europas, die sich den Zwängen ihrer Herkunft unterwerfen müssen, fast keine Schulbildung haben, den Mann, den sie lieben, nicht heiraten dürfen, aber Kinder gebären, sie grossziehen, und immer arbeiten, für das Geld, für die Familie, für andere – Frauen, die alt werden und immer wieder aufstehen, um weiter zu leben und zu erzählen, sodass die Vergangenheit ihnen stets näher ist als die Gegenwart, bis endlich ein einzigartiges Buch entsteht, unter anderem mit der Frage: Was bedeutet Folklore überhaupt heute für jede: n einzelne: n von uns?

Knižný debut poetky, scenáristky a dramaturgičky narodenej v Banskej Bystrici (1979). Publikovala v rôznych časopisoch a periodikách.

Prvé tri básnické knihy poetky Kataríny Kucbelovej vyšli v krátkom časovom období rokov 2003 – 2008. S odstupom dvanástich rokov od vydania poslednej z tejto trojice sa ukazuje, že im nemožno uprieť istú zomknutosť a majú spoločné motívy, básnické stratégie, poetiku a výraz.„Možno je to náhle zdanie poriadkuv čiastočkách rozptýlených meandrujúcicha pulzujúcich pozorovaní, ktoré tvoria deň,v sérii snímok dychu ustrnutého v ľade. Alebo je to niečo ako šok, strach a radosť zo strmého zastavenia, keď sa zotrvačnosťouz vecí a dejov zrazu odlepia významy a všetko tak možno vidieť celkom odznova, holotropný zážitok. Niečo z toho, alebo možno ešte niečo celkom iné v tom je, že poézia Kataríny Kucbelovej priťahuje. Obsedantne. Od samého začiatku.“

Piate poetické dielo Kataríny Kucbelovej, básnická skladba s názvom k bielej, vychádza deväť rokov po zbierke básní Vie, čo urobí. Autorka v zbierke premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Prekvapivé, myšlienkovo i obrazovo silné básne zbierky môžu pôsobiť ako znepokojivé záznamy toho, čo žijeme, platné aj dnes. V najnovšom autorkinom diele, v básnickom príbehu, ktorý čitateľ práve dostáva do rúk, sa nachádzame niekde celkom inde. Príbeh aj príbeh v príbehu sa rozvíjajú takmer filmovým rytmom, oko kamery – oko autorky sa približuje pomaly a dlhšie zotrváva, aj keď strih je dynamický.

Debutant Memfer ponúka doposiaľ nevídaný typ na pomedzí poézie a prózy, akési mémpunkové básne v próze. Estetické chvenie sa objavuje v zlomoch, montážnych prechodoch, rýchlych obrazových premenách. Rovnako rýchlo, ako sa menia obrazy, sa mení aj výraz: humorné sekvencie prechádzajú rýchlym strihom do irónie, trpkosti či chladného odstupu, ale vzápätí sa lyrický subjekt otáča k silnej senzibilite, citovosti, až na hranicu akceptovateľnej miery nadnesenosti či nostalgie.

Každý uteká iným spôsobom. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození. Modrosleposť je román o vlastných väzeniach a bludnom hľadaní cesty von. O zvieratách v nás, mučených, slobodných aj divokých. O zvieratách, do ktorých vkladáme svoje predstavy o sebe.

Aj novú zbierku Kataríny Kucbelovej charakterizuje rezervovaný jazyk. Ale s osobnejšími témami získal nový náboj. Autorka vychádza z rámca každodennej životnej skúsenosti, ako ho určujú rodinné vzťahy, väzby na domov a na dôverne známe lokálne spoločenstvo. Namiesto evokovania idyly sa však sústreďuje na naše temnejšie tradície, ako sú zatrpknutosť, strach, predsudky, intolerancia, agresivita. Znepokojujúce čítanie bez lacného imitovania katarzie. Poézia, s ktorou to čitateľovi myslí.

Tretia básnická kniha Katarína Kucbelovej Malé veľké mesto zobrazuje fenomén mesta ako premietacej plochy kolektívneho prežívania súčasného stavu sveta. Zároveň aj individuálny osud, konkrétny príbeh ako súčasť kolobehu širšie koncipovaného sveta, urbánnej reality. Autorku zaujíma spôsob a miera situovanosti človeka v súčasnej civilizácii, jeho ašpirácie a neschopnosť zasiahnuť alebo sa prispôsobiť jej chodu, ako aj vplyv architektonických výdobytkov postindustriálnej spoločnosti na jednotlivca. Skladba zaujme nielen tematickým zameraním, ale aj spôsobom výstavby veršov, minimalistickým výrazom a akcentovaním poínt.