Zuzana Mojžišová Bücher

Jemný a láskavý humor plynúci z každodenných maličkostí a skľučujúce antiutopistické prostredie blízkej budúcnosti – autorka spája tieto kontrasty do pútavého textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu.

Medzivojnové obdobie. Budovanie republiky. Pánu Bohu za chrbtom, na samom východe nového štátu vzniká moderný psychiatrický ústav. Lekári a pacienti. Ich príbehy. Nevyskúšané liečebné postupy. Blázinec obkolesený múrom. Aby nebolo ľahké vniknúť dnu a dostať sa von. Zatiaľ je obloha nad krajinou jasná, ale búrkové mračná sa nezadržateľne blížia...

Bývaš na poschodí, máš dvanásť, vonku je búrka, hromy bijú... Je noc a ktosi-čosi ti zvonka klope na okno. Otvoríš mu? Neotvoríš? Vykračuješ si po lese. Je krásny jarný deň. Okolo teba veselo poskakuje priateľský pes. Nechceš síce, ale i tak sa pred tvojimi očami odohrá niečo nanajvýš podozrivé. Čo spravíš? Pôjdeš na políciu? Či radšej nie? Na začiatku – ako sa patrí – začne autorka rozprávať príbeh. Ale o chvíľu ho preruší a ponúkne čítajúcim na výber dve možnosti, ako by príbeh mohol pokračovať ďalej. Od toho, ktorú z alternatív si dieťa zvolí, závisí, aký príbeh bude čítať, s akými postavami sa zoznámi, aký kraj navštívi, aké dobrodružstvo zažije. Niektoré budú priam vystrihnuté zo súčasnosti, niektoré zájdu do minulosti a iné do fantazijných svetov – lebo takí sú aj čitatelia tejto knižky: už dosť dobre rozumejú svetu, ale ešte celkom nevyrástli z rozprávok.

Sedem autorských rozprávok Zuzany Mojžišovej, vznikli v čase požiadaviek jej dvoch synov a dcéry na večerné príbehy. Nielenže ju to zjavne bavilo, ale dala do toho to najlepšie zo svojej fantázie i zručností výbornej a originálnej rozprávačky. Hlavnými hrdinami príbehov sú najmä pracovné stroje: "Pondelok ráno ležal bagrík v posteli a premýšľal. Nadišiel utorok a nákladné auto ochorelo. Streda bol deň, keď sa žeriav vzniesol do vzduchu. Miešačka vyrazila na cestu vo štvrtok. Piatok bol pre elevátora čierny deň. Bola sobota, keď lampe pukla žiarovka. Upršaná nedeľa- valec a asfaltovací stroj sa nudili“. Ako každá dobrá rozprávka, a tieto k nim rozhodne patria, i tieto majú v sebe trochu poučenia, trochu zábavy a trochu neočakávanosti a dobrodružstva. Bonusom je príbeh, ktorý spoločne vymysleli tri hore spomínané deti a ich štyri priateľky. Ak sa nezvyknete pri čítaní knihy nahlas smiať, tak pri Makarene a brutálnej Karkulke sa vám to rozhodne nepodarí.

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta. Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Reči o láske bývajú banálne a prefláknuté, a napriek tomu možno celkom vážne povedať, že román Zuzany Mojžišovej Bon voyage je ľúbostný román so zlým i dobrým koncom. Je to krutá, láskavá, humorná a najmä presná próza, pričom akýkoľvek happyend je zakomponovaný priamo v možnosti čítať ju. Fragmentárne príbehy, sny, vložené poviedky vydávajú svedectvo o celku, ktorý je v konečnom dôsledku kompaktný a kompozične dokonale uzavretý. Prijíma do seba nielen svoje ale i cudzie príbehy, nielen lásku, ale aj bolesť, nielen nenávisť, ale aj smútok. Osou, na ktorú autorka navlieka spomienky, príbehy, príhody, je časť života, v ktorej sa začínajú a končia vzťahy, čo nezostávajú bez dôsledkov. Zostáva po nich všetko to, čo patrí k človečine a k životu.

Sociálny cestopis za rómskym ľudom vznikal ako plynulé, komentované prepájanie úryvkov autentických rozhovorov (oral history) uskutočnených v rámci etnomuzikologického terénneho výskumu v rómskych osadách na východe Slovenska s denníkovými záznamami vznikajúcimi priamo na tvári miesto. Kniha je súčasťou etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička.