Peter Mulík Bücher

Historici sa pokúsili z hľadiska modernej historiografie zhodnotiť najdôležitejšie dejepisné práce tohto najvýznamnejšieho slovenského historika 19. storočia a významného matičného činovníka. Konfrontovali niektoré Sasinkove náhľady s najnovšími vedeckými poznatkami, pričom vyzdvihli široký záber vedomosti autora a všeobecný rozhľad, zodpovedajúci dobe v ktorej žil.Všimli si zvláštne terminologické novotvary, ktoré Sasinek vytváral. Vyzdvihli didaktickú a formálnu stránku jeho učebníc dejepisu, ktoré spĺňali aj náročné kritéria pre učebnice. Zhrnuli Sasinkove celoživotné vedecké názory. Išlo najmä o autochtónnosť Slovákov na našom území, o slovenskosť Veľkej Moravy, o Slovákoch ako spolutvorcoch uhorského štátu a o dlhodobej existencii „slovenského kniežatstva“ v Uhorskom kráľovstve. Sasinek podrobne skúmal uhorské dejiny zo slovenského pohľadu. Jeho historické syntézy by si zaslúžili reedíciu.

Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.

Andrej Hlinka patrí ku kontroverzným postavám našej histórie. Jedni ho zatracujú, iní velebia. Táto kniha nemá ambície ani vyzdvihovať, ani zatracovať. Opisuje Hlinku z rôznych pohľadov - ako kňaza, vedúceho predstaviteľa strany, bojovníka za autonómiu Slovenska, ale aj ako človeka. Je ďalším kúskom do mozaiky národných dejín.

Z historie je známe, že v minulosti aj v súčasnosti sa pomenovania kmeňov a národov menili či alternovali, ale často sú naozaj iba výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy. Slovenská histografia je veľa dlžná Slovákom v otázke ich etnogenézy.

Publikácia je súborom sond do dejín Slovenska a Slovákov s cieľom ukázať, ako kresťanstvo formovalo spoločnosť, národ a štát. Vo všeobecnej časti venovanej pôsobeniu kresťanstva na spoločnosť sa zaoberá pôvodom a charakterom štátu, oddeľovaním sakrálnej a profánnej sféry západnej spoločnosti, právami štátu, jeho duchovnou podstatou a etickým základom. Venuje sa aj o téme ľudských práv, mieru a konfliktu, ako aj obnove spoločnosti z hľadiska úloh štátu. Skúma kresťanský pôvod kultúry u Slovanov, pôvod sedemdňového týždňa a vplyv antického kresťanstva na Slovanov. Sleduje transformáciou cyrilo-metodskej myšlienky v slovenských dejinách, začiatky uctievania Cyrila a Metoda, prerod náboženského cyrilo-metodského kultu na národnú tradíciu a politický rozmer cyrilo-metodského kultu. Okrem iného podáva aj odpovede na otázky, odkedy sa voláme Slováci, ako naši predkovia prispeli k založeniu kresťanského uhorského štátu, či sme boli porazení alebo jeho spolutvorcovia, či sme prijali starých Maďarov pohostinne, alebo sme boli Maďarmi podmanení. Nevyhýba sa ani téme uhorského patriotizmu u Slovákov, podielu reformácie a rekatolizácie na formovaní Slovákov, vplyvu náboženstva na koncepcie spisovného jazyka Slovákov.

Kolektívna monografia mapuje existenciu SĽS od jej vzniku r.1905 až po zánik na jar 1945.

Štátna politika voči cirkvám v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy v období nastoľovania komunistických režimov a formovania sovietskeho bloku, bola závislá od vývoja, ktorý mal v každej krajine svoje špecifiká. Situácia v týchto krajinách bola však po roku 1945 rozdielna v závislosti od politickej orientácie jednotlivých vlád. Svätá stolica zotrváva aj po vojne na negatívnom stanovisku voči komunizmu. Údery proti právam cirkvi spojené s prenasledovaním a väznením vedúcich reprezentantov miestnych cirkví, viedlo pápeža k siahnutiu po krajných cirkevno - kanonických prostriedkoch. Vnútorné prepojenie všetkých vyššie uvedených súvislostí sa snaží autor tejto knihy predostrieť čitateľovi.

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom. Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.

Zborník referátov a spomienok zo seminára venovaného príprave a výsledkom jediných slobodných volieb v ČSR po skončení II. svetovej vojny, ktorý sa konal v Univerzitnej knižnici v Bratislave dňa 11. júna 1996

Zborník príspevkov z odborného vedeckého seminára Slovenská historická terminológia 4. októbra 2001-

Zborník príspevkov historikov, archeológov, literárnych vedcov na konferencii k 175. výročiu narodenia Franka Víťazoslava Sasinka, najvýznamnejšieho slovenského historika druhej polovice 19. stor. a začiatkom 20. stor. Hodnotí celkový prínos Sasinka do slovenskej historiografie a kultúry, jeho vedecko- organizačnú a vydavateľskú činnosť. Celkovú mozaiku portrétu tejto osobnosti dopĺňajú faksimile ukážok Sasinkových monografií.

Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia Autor vysvetľuje a opisuje históriu a trvanie prvého slovenského štátu. Tretie opravené a doplnené vydanie s dobovými fotografiami.

Publikácia je určená pre slovenskú verejnosť ako základná informácia o najdôležitejšom dokumente slovenských dejín a česko-slovenských vzťahov 20. storočia. Vydaním tejto knihy si pripomíname 100. výročie podpísania Česko-slovenskej dohody (31. mája 1918), známej viac ako Pittsburská dohoda, ktorú podpísali zástupcovia amerických Slovákov a amerických Čechov spolu s Tomášom G. Masarykom, predsedom exilovej Československej národnej rady. Dohoda predpokladala vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov a zároveň Slovákom garantovala štátoprávnu autonómiu na území Slovenska.

Publikácia Rok slovenských historických rozhodnutí sa venuje roku 1939, ktorý bol jedným z najdôležitejších prelomových rokov v našich dejinách. Cieľom publikácie je zreteľnejšie ukázať vzájomné súvislosti vývoja, keď v záujme vedeckej objektivity posudzovania jednotlivých udalosti, Slováci a Slovensko neboli len objektom búrlivých medzinárodnopolitických zmien, ale aj subjektom, ktorý rozhodoval o závažných otázkach, natrvalo zapísaných v dejinách národa. Publikácia analyzuje prvé Programové vyhlásenie slovenskej vlády v dejinách z 21. februára 1939. Opisuje marcovú krízu 1939 a vznik Slovenského štátu 14. marca 1939. Zaoberá sa legitimitou vyhlásenia Slovenského štátu a prvou vojnou proti Slovenskej republike, vedenej Maďarskom. Skúma charakter a typológiu prvej Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939. Opisuje vznik župného zriadenia Slovenskej republiky. Zaoberá sa účasťou Slovenskej republiky na vojne proti Poľsku v 1. – 15. september 1939.

Rok 1945 v slovenských a európskych dejinách Kolektívna monografia podáva súbor detailných pohľadov na prelomový rok dejín 20. storočia. Analyzuje vplyv konca druhej svetovej vojny na interpretáciu dejín. Venuje sa udalostiam roka 1945, všíma si viaceré špecifické procesy a súvislosti: ústrednú a územnú správu na Slovensku, povojnový odsun a výmenu osôb maďarskej národností zo Slovenska, retribučné súdnictvo, politický exil a jeho predstavy o zachovaní slovenskej štátnosti, postavenie a úlohu katolíckej cirkvi v danom období, stav slovenskej kultúry, menové opatrenia v roku 1945, názory českej spoločnosti na Slovensko. Ako príklad zmien v regiónoch sa venuje Orave v rokoch 1944 – 1945.