Gabriel Peter Hunčaga Bücher

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Spoločná monografia Miroslava Huťku a Gabriela Hunčagu sa pokúša priblížiť verejnosti niektoré špecifické sprievodné javy, ktoré sa bezprostredne spájajú so šírením a pôsobením najväčších a najznámejších žobravých reholí vo vrcholnom stredoveku. Publikácia sa snaží poukázať na určité signifikantné procesy v spoločnosti a vcirkvi, ktoré sprevádzali účinkovanie tejto osobitnej formy rehoľného života v mestskom prostredí. V texte sa autori chcú prihovoriť najmä záujemcom o duchovné dejiny stredoveku, ktoré paralelne s politickými dejinami vytvárajú komplexnejší obraz života, v tomto prípade stredovekej uhorskej spoločnosti. V prvej časti knihy sa čitateľ môže zoznámiť s procesmi prenikania mendikantov do prostredia európskych miest. V druhej časti sa autori pokúsili o rovnaký prienik, no tentokrát do prostredia uhorských miest.

Tento knižný titul sa snaží predstaviť dominikánov v novom svetle, odlišnom od bežného vnímania, ktoré ich spája s inkvizíciou. Autor sa zameriava na originálne postupy a inovácie, ktoré vznikli v dominikánskom prostredí 13. storočia, najmä v oblasti systematického vzdelávania a intelektuálnej formácie. Kapitoly ilustrujú cestu dominikánov ako rehoľnej inštitúcie v stredoveku, ich sebarealizáciu a reakciu na požiadavky po dlhodobo udržateľnom pokresťančení spoločnosti, najmä v mestách. Integrovanie intelektuálnych aspektov do rehoľného života dominikánov predstavuje revolučný fenomén v monastickom prostredí, ktorý nemal obdobu v histórii mníšskeho života. Tieto inovatívne prístupy sa stali inšpiráciou pre ďalšie cirkevné inštitúcie a ich vplyv je cítiť aj v súčasnom akademickom prostredí. Kniha tak ponúka nový pohľad na dominikánov, ktorý prekračuje historické stigmy a osvetľuje ich význam v kontexte vzdelávania a kultúrneho rozvoja.

Štúdia pojednávajúca o dejinách stredovekého mníšstva, o vývojových etapách jednotlivých rehôl a ich zmysle a poslaní v minulosti. Obsahuje príspevky od desiatich autorov.

Vlastnou motiváciou textu je snaha poskytnúť čitateľom plastickejší obraz o vybraných dejinných aspektoch prispievajúcich nielen k dôkladnejšiemu porozumeniu okolností vedúcich k vzniku a vývoju dominikánov na pozadí fenoménu mendikantov, ale aj ich vlastnej identifikácii a vystupovaniu navonok v konfrontácii so spoločenskými podmienkami v ktorých pôsobili. Toto všetko na základe štúdia prameňov a literatúry v nadväznosti na súdobý historický kontext.