Grigorij Mesežnikov Reihenfolge der Bücher

Kniha Kto hrá ruskú ruletu so Slovenskom odpovedá na kľúčové otázky týkajúce sa ruských vplyvových aktivít a propagandy – kto ju šíri, ako sa jej (ne)bránime, čo v našej spoločnosti spôsobuje, ako k nej prispievajú slovenskí politici a aktéri v online priestore a prečo sú nástroje hybridnej vojny obrovskou výzvou a hrozbou. Texty sociológov, bezpečnostných analytikov a politológov zrozumiteľne odhaľujú svet šíriteľov proruských naratívov, ich zdroje aj komunikačné techniky. Okrem mapovania prokremeľskej scény na rôznych sociálnych sieťach je súčasťou publikácie aj analýza vnútropolitického dopadu ruskej agresie proti Ukrajine, postoje politických strán a ústavných činiteľov, ako aj názory verejnosti na tento konflikt.„Zámerom tejto publikácie je poukázať na základný rozpor medzi zahraničnopolitickými prioritami Slovenska na jednej strane a činnosťou domácich aktérov ruského vplyvu na strane druhej.“Grigorij Mesežnikov

Čo podnecuje niektorých slovenských politikov k tomu, aby namiesto ustáleného spojenectva so Západom, prinášajúceho Slovensku dlhodobú politickú stabilitu, ekonomickú prosperitu a solídne bezpečnostné záruky, presadzovali zväzky s upadajúcou veľmocou s agresívnou zahraničnou politikou a nedemokratickým politickým režimom? Ako došlo k tomu, že sa slovenskí priaznivci „alternatív“ rozhodli hrať s vlastnou krajinou hru v štýle „ruskej rulety“ a riskovať, že ak pomyselný revolver v tejto hre raz vystrelí, guľka zasiahne celú krajinu? Publikácia Kto hrá ruskú ruletu na Slovensku pomáha nájsť odpovede na tieto i ďalšie otázky. Prináša tiež informácie o základných charakteristikách dnešného ruského štátu, jeho zahraničnopolitických prioritách, o tom, aké miesto v týchto prioritách zaujímajú stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska. Mapuje scénu proruských síl na Slovensku, skúma mieru súladu ich „alternatívnych“ predstáv o spolupráci s východnou veľmocou, so strategickými zámermi Kremľa v Európe.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku, Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.

Účastníci projektu skúmali rozmanité faktory ovplyvňujúce rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku – rámcové spoločensko-politické podmienky, medzinárodný a regionálny kontext, existujúcu právnu úpravu, zdroje financovania, postoje verejnosti, motiváciu obyvateľov sa občiansky angažovať a pod. Venovali sa tiež aktuálnym výzvam, predktorými stojí občianska spoločnosť na Slovensku, ako aj jej pripravenosti vyrovnať sa s týmito výzvami ako s príležitosťami pre ďalší rozvoj. Táto publikácia je výsledkom práce expertov a spolupracovníkov troch slovenských mimovládnych organizácií – Inštitútu pre verejné otázky (IVO), Partners for Democratic Change Slovakia (PDCS) a Centra pre filantropiu (CpF).

Stav, trendy a podpora Autori publikácie analyzujú súčasný spoločensko-politický kontext, slovenskú pravicovo-extrémistickú a ultranacionalistickú scénu. Publikácia obsahuje kapitolu o Ľudovej strane Naše Slovensko (volebné výsledky, profil strany, program, témy, personálne zázemie, povolebné aktivity), tiež opis sociálno-demografickej štruktúry elektorátu ĽSNS s motívmi a zdrojmi podpory. Autori sa venujú tiež miere dopytu po pravicovom extrémizme, charakteru verejnej a politickej debaty o pravicovom extrémizme, radikálnom nacionalizme a fašizme po parlamentných voľbách 2016 a názorom verejnosti predstavujúcim úrodnú pôdu pravicového extrémizmu. Kniha je ohlasom na situáciu, kedy výsledky parlamentných volieb 2016 zmenili celkovú konfiguráciu straníckeho systému na Slovensku. Jedným zo znakov tejto zmeny bolo zvolenie protisystémovej politickej sily do NR SR, a to strany, ktorá svojou činnosťou a profilom popiera základné princípy liberálnej demokracie. Vzostup tejto sily a rozšírenie jej voličského zázemia je potrebné analyzovať ako faktor ovplyvňujúci vnútropolitický vývoj a verejný diskurz v krajine.