Tomáš Sitár Bücher

Predkladaná práca je pokusom o rekonštrukciu sídelných pomerov v stredovekej Komárňanskej stolici, ktorá – podobne ako predchádzajúce spracované stolice Novohrad, Tekov a Ostrihom – patrí k tým historickým regiónom, ktoré doposiaľ nemajú spracovaný podrobný prehľad stredovekého osídlenia v celom časovom rozsahu, a to nielen v slovenčine, ale ani v maďarčine či inom jazyku. Kapitola o cirkevnej organizácii v stručnosti rozoberá jej základnú štruktúru z pohľadu geografie. Ďalej obsahuje chronologicky radený zoznam prvých zmienok o jednotlivých kostoloch, ktorého súčasťou je aj detailný prehľad záznamov v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332 – 1337. Nasleduje kapitola o hospodárstve, rekapitulujúca zmienky o baníctve, lesníctve, mlynárstve, rybárstve, trhoch a vinárstve. Samostatná podkapitola je následne venovaná infraštruktúre, a to konkrétne cestám a k nim patriacim mostom, mýtnym miestam a prievozom či prístavom. Hlavnú kapitolu predstavuje prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnosti zhrnuté dejiny jednotlivých sídiel, ktoré sa nachádzali na v úvode definovanom území. Samostatné podkapitoly patria kláštorom (5 lokalít), ako aj hradom a hrádkom, ktoré sú v písomných prameňoch zachytené v počte 3. Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 245 základných a ďalších 34 sporných lokalitách. Celkovo 9 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, ale ani jedna nemala dlhodobejší mestský charakter. Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 106 šľachtických rodov, za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie. Záver tvorí dvojjazyčné zhrnutie, bibliografia a indexy latinských názvov komárňanských sídiel, ako aj geografických názvov mimo Komárňanskej stolice.

Stredoveký Tekov, podobne ako Novohrad, doteraz nemal spracovaný prehľad stredovekého osídlenia v celom časovom rozsahu, ani v slovenčine, ani v maďarčine. Cieľom tejto práce je zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu regiónu na základe primárnych prameňov a ich edícií. Kniha sa zaoberá cirkevnou organizáciou, hospodárskym potenciálom (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy) a cestnou sieťou. Hlavná kapitola ponúka prehľad sídelnej štruktúry, kde sú zhrnuté dejiny sídelných jednotiek na území Tekovskej stolice. Obsahuje aj samostatné podkapitoly o 3 kláštoroch, hradoch a hrádkoch, pričom sa zameriava na 15 písomných prameňov. Najrozsiahlejšou časťou je prehľad histórie 344 základných sídiel a 22 sporných lokalít, z ktorých 15 je spomenutých ako mestečko a 4 mali dlhodobejší mestský charakter. Predposledná kapitola sa zaoberá rodokmeňmi 85 šľachtických rodov. Kniha je koncipovaná ako faktografická databáza, ktorá poskytuje stručné a prehľadné informácie, a môže byť užitočná pre ďalšie lokálne výskumy, ako aj pre syntézy s celoslovenským či celouhorským záberom. Tekov doteraz dostával len málo pozornosti v súvislosti s prácami tohto typu.

Monografia sa zameriava na stredovekého šľachtica Pavla z Kolár (1359 – 1431), potomka slovenského rodu Hont-Poznanovcov. Ide o prvú monografiu o osobe z uhorskej šľachty, ktorá sa celý život spájala so Slovenskom. Pavol z Kolár, ako protonotár dvoch palatínov, zohrával kľúčovú úlohu v uhorskom súdnictve neskorého stredoveku, mal významný vplyv na formovanie uhorského zvykového práva a súdneho systému, a poskytoval poradenstvo kráľovi Žigmundovi. Napriek jeho významu v kráľovskom dvore a súdnej kúrii, slovenská historiografia mu doteraz nevenovala pozornosť. Tomáš Sitár sa snaží na základe primárnych prameňov zmapovať život a kariéru tejto dôležitej postavy, pričom predstavuje Pavla z Kolár z rôznych perspektív. Tieto pohľady prekonávajú zaužívané stereotypy a ukazujú ho ako pracujúceho šľachtica, verného poddaného, spravodlivého zemepána a zbožného cirkevného donora. Okrem Pavla sa autor zaoberá aj históriou jeho predkov a potomkov, čím vytvára komplexnú tapisériu osudov troch šľachtických rodov, ktorých pôvod možno vysledovať až ku legendárnemu komesovi Hontovi.

Rovnako ako predchádzajúce diela tejto edície, aj región prezentovaný v tejto knihe sa radí medzi málo skúmané oblasti slovenských historikov. Ostrihomská stolica, hoci patrila medzi najmenšie v Uhorsku, zohráva významnú úlohu v dejinách podunajského priestoru a celého Slovenska. Kniha po prvýkrát spracováva dejiny hradného kopca, kde sa nachádzalo sídlo najstarších Arpádovcov a neskôr cirkevné centrum s významnou katedrálou. Zohľadňuje aj históriu kráľovského mesta Ostrihom a jeho okolia, vrátane dedín a mestečiek. Cieľom práce je na základe primárnych prameňov zostaviť detailnú sídliskovú mapu regiónu. Kniha opisuje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy) a cestnú sieť. Hlavná kapitola sa zameriava na sídelnú štruktúru a stručne sumarizuje dejiny sídelných jednotiek v Ostrihomskej stolici. Obsahuje podkapitoly o kláštoroch, kolegiátnych kapitulách, hradoch a hrádkoch, pričom spracováva 132 základných a 14 sporných lokalít. Kniha ponúka aj prehľad rodokmeňov miestnej šľachty a mapové prílohy ilustrujúce zachované metácie. Je koncipovaná ako faktografická databáza, užitočná pre ďalšie lokálne skúmanie a syntézy s celoslovenským či celouhorským kontextom, na ktoré sa doteraz venovalo len málo pozornosti.

Novohradská stolica dlhý čas ostávala mimo pozornosti slovenských historikov, hoci tu existovalo husté osídlenie už vo včasnom stredoveku a slovenské etnikum sa tu udržalo dlhý čas. Tomáš Sitár v skratke priblížil predhistorické a ranostredoveké osídlenie, ktoré sa formovalo pred naším letopočtom, pričom sa zameral na včasný a vrcholný stredovek. Skúmal cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál regiónu (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy) a cestnú sieť. Hlavná kapitola sa zaoberá sídelnou štruktúrou, pričom stručne zhrňuje dejiny jednotlivých sídiel na definovanom území. Samostatné podkapitoly sa venujú 17 kláštorom a 32 hradom a hrádkom, ktoré sú zachytené v písomných prameňoch. Prehľad histórie sídiel zahŕňa 543 základných a 51 sporných lokalít, pričom len 12 z nich sa aspoň raz spomína ako mestečko, pričom iba Vacov bol skutočným mestom, čo podčiarkuje agrárny charakter regiónu. Predposledná kapitola ponúka prehľad 153 šľachtických rodov. Kniha je faktografickou databázou, ktorá môže slúžiť pre lokálne výskumy aj pre širšie syntézy, čím vyplňuje medzeru v historickom výskume Novohradu.