Zuzana Kusá Bücher

Téma dnešnej medzinárodnej konferencie „Patriotizmus a šovinizmus“ sa zaoberá otázkami nacionalizmu, patriotizmu a národnej identity, ktoré sú aktuálne aj v globalizovanom svete. Hlavnou výzvou je nájsť rovnováhu medzi historickými koreňmi a novými formami identity v nadnárodných štruktúrach. Riešením týchto citlivých otázok sú vízie a programy do budúcnosti, nie pohľady do minulosti. Konferencia, organizovaná Sekciou európskej politiky a vedomostnej spoločnosti Úradu vlády SR, prispieva k diskusii o týchto zložitých témach. Záštitu nad ňou prevzal Dušan Čaplovič, podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť a európske záležitosti. Vďaka patrí významným zahraničným expertom, ako aj slovenským prednášateľom a účastníkom z rôznych oblastí. Záujem diplomatického zboru o konferenciu považujeme za konštruktívny príspevok k rozvoju bilaterálnych vzťahov a k vytváraniu bezpečného prostredia v európskom regióne.

Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia. Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná. Aj o tom je jej esejistický text Za ostrou hranicou. Vo vnútri hraníc vládne ohľaduplnosť a vzájomná starostlivosť, obývajú ju totiž naši ľudia – morálne prijímaní a začlenení. Za hranicou nášho morálneho kruhu sú však ľudia žijúci mimo našej schopnosti empatie a zmyslu pre spravodlivosť. Topia sa v chudobe, nemožnosti začleniť sa, sú morálne vylúčení. Nemusíme precestovať celý svet, aby sme našli ľudí žijúcich v pre nás nepochopiteľných podmienkach. Stačí otvoriť oči a zamyslieť sa. Tá cesta v našom vnútri je však možno omnoho náročnejšia, ako výlet za hranice našich bežných dní.

Česko a Slovensko optikou vývoje hodnot pro roce 1991. Autori hľadajú v publikácii Oddělene spolu? odpovede na otázku, ako sa v období samostatnej existencie Slovenska a Českej republiky menila hodnotová orientácia obyvateľov. Do istej miery spochybňujú platnosť takzvanej modernizačnej teórie R. Ingleharta, že ekonomický rast povedie k rastu sociálneho bezpečia a zodpovedajúcim hodnotovým štruktúram. Ukazujú, že obe spoločnosti charakterizuje nelineárny vývoj hodnôt. Česi a Slováci sa v istej časti hodnotového spektra od seba vzďaľujú, ale v mnohých hodnotových otázkach majú k sebe rovnako blízko ako na začiatku 90. rokov.

Monografia ponúka analýzu každodenných podôb vzdelávania v triedach základných škôl, ktoré navštevujú aj deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a deti patriace k viditeľným menšinám. Je založená na etnografickom pozorovaní v triedach a rozhovoroch so žiakmi, učiteľmi, rodičmi a ďalšími osobami, ktorých sa týka vzdelávanie. Cieľom monografie je prispieť k objasneniu príčin, pre ktoré je Slovensko krajinou s najsilnejším vplyvom socioekonomického postavenia rodičov na školský úspech detí a len málo škôl je inkluzívnou inštitúciou vítajúcou a podporujúcou každé dieťa.

Sborník ze stejnojmenného semináře konaného dne 23.10.2000 v Brně.