Juraj Marušiak Bücher

Autori prezentovanej publikácie sa zameriavajú predovšetkým na analýzu jednotlivých aspektov pôsobenia štátnych a nadnárodných inštitúcií v oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov. Publikácia analyzuje ich vplyv na formulovanie dlhodobých koncepcií zahraničnej politiky jednotlivých štátov ako aj na dosahovanie jej cieľov a aktuálne kroky. Popri vnútropolitických aspektoch kreovania zahraničnej politiky bolo predmetom vedeckého záujmu autorov aj zhodnotenie postavenia štátov a ich zahraničnej politiky v podmienkach prehlbujúcich sa globalizačných a integračných procesov, v tomto prípade štúdie berú do úvahy aj nestabilné mocenské a ekonomické pomery v globálnom systéme medzinárodných vzťahov. V tomto kontexte sa autori sústredili na nasledovné teoretické problémy spojené s kvalitatívnou analýzou zahraničnej politiky a štátneho záujmu v komplexnom a štruktúrovanom prostredí medzinárodných vzťahov. Pod analýzou chápu nielen potrebné rozdelenie zahraničnej politiky na jej súčasti, koncepty a procesy; skúmanie vplyvov rôznych prostredí, ale aj ten fakt, že zahraničná politika má psychologickú dimenziu. Dopĺňanie sa, resp. vzájomná interakcia medzi domácimi a zahraničnými aktérmi na jednej strane, a spôsobom ich jednania na strane druhej, je vlastne v abstraktnom slova zmysle obsahom zahraničnej politiky. V rámci jej analýzy sa autori pokúsili postrehnúť hlbší zámer, ktorý sa skrýva pod povrchom zahranično-politických koncepcií a definovať akým spôsobom sa aktéri vyvíjajú počas vzájomnej interakcie.

Téma dnešnej medzinárodnej konferencie „Patriotizmus a šovinizmus˝ venovaná otázkam súvisiacim s nacionalizmom, patriotizmom a národnou identitou, ktoré boli už v dávnej i bližšej histórii mnohokrát posudzované a diskutované, stále predstavujú aktuálnu tému aj v súčasnom, globalizácii podliehajúcom svete. Výzvou pre nás všetkých jehľadanie často problematickej rovnováhy medzi našimi historickými koreňmi a väzbami a medzi novými formami identity v nadnárodných štruktúrach. Pravdepodobne najvhodnejšou cestou, ako tieto, z vnútropolitického a tiež z medzinárodno-politického hľadiska citlivé a neľahké otázky i praktické kroky riešiť, je vízia a program do budúcnosti. Určite nie pohľad do minulosti. Príspevkom k riešeniu tejto zložitej otázky môže byť i medzinárodná konferencia „Patriotizmus a šovinizmus˝, organizovaná Sekciou európskej politiky a vedomostnej spoločnosti Úradu vlády SR. Záštitu nad organizáciou tejto konferencie prevzal pán Dušan Čaplovič, podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Úprimná vďaka patrí významným zahraničným expertom v uvedenej oblasti, ako aj slovenským prednášateľom a účastníkom z akademickej, politickej a kultúrnej obce. Záujem o rokovanie konferencie na túto živú a závažnú tému zo strany predstaviteľov diplomatického zboru pokladáme nielen za úprimný a konštruktívny príspevok k rozvoju našich bilaterálnych vzťahov, ale aj za snahu aktívne prispieť k vytváraniu bezpečného, nekonfliktného prostredia v európskom regióne. Patriotizmus a šovinizmus: zborník z medzinárodnej konferencie - Dušan Čaplovič, Zuzana Kusá, Jozef Klimko, Juraj Marušiak, Viliam Hornáček.

Obsiažna štúdia o komplikovanom vzťahu literatúry a moci v období mierneho, dočasného uvoľňovania komunistickej diktatúry.

Publikácia "Východná dilema strednej Európy" prináša na vyše 250 stranách kapitoly 17 autorov z Ruska, Českej republiky a Slovenska. Venujú sa v nich premenám vzťahov Ruska a strednej Európy od začiatku 19. storočia až po obdobie po skončení studenej vojny a rozpade ZSSR. Ide o výsledok spolupráce Historického ústavu SAV a Komisie historikov Slovenskej republiky a Ruskej federácie. Knihu vydalo občianske združenie Spoločnosť pre dejiny a kultúru a strednej a východnej Európy v kooperácii s Historickým ústavom SAV. Kniha ponúka čitateľom množstvo informácií o vzájomnej interakcii Ruska s regiónom strednej Európy ako aj o premenách vnímania jeho obrazu a úlohy v európskej a svetovej politike a kultúre medzi obyvateľmi Slovenska. Mnohé problémy sú v nej spracované vôbec po prvýkrát. Slovenská spoločnosť tak má aj touto cestou možnosť, aby sa vyrovnala so svojou slovanskou tradíciou a objektívne zhodnotila jej pozitíva i negatíva. Kapitoly publikácie sú dôkazom, že idea slavizmu nie je ani zďaleka spätá len so slovenským konzervativizmom alebo komunistickým totalitarizmom.

Cieľom tejto publikácie je analýza vzťahu medzi politikou, publicistikou a politickou vedou prostredníctvom používania politologickej terminológie. Jazyky uvedených sfér sa vzájomne prelínajú, hoci neraz sa ocitajú vo vzájomnom rozpore. Pojmy, ktoré sa z teoretických disciplín politických vied dostávajú do verejného diskurzu, žijú ďalej vlastným životom.

Na pozadí študentských protestov v máji 1956 a politiky KSČ voči vysokoškolákom v druhej polovici 50. rokov autor predkladá interdisciplinárnu, politologicko-historickú analýzu postupnej transformácie komunistického režimu v Československu na režim poststalinistického typu. V publikácii sa sústreďuje na zobrazenie formovania výkonných elít režimu a premeny procesu vytvárania obrazu „nového socialistického človeka“ na príklade politiky voči mladej generácii v sledovanom období. „Kniha Juraja Marušiaka je veľmi kvalitným spracovaním doteraz málo prebádanej témy. Autor reviduje viaceré staršie názory a prináša vlastné, inovatívne pohľady ako aj originálne poznatky a závery postavené na dôslednom a dlhodobom výskume. Jeho text nie je „len“ príbehom študentských protestov, ale zároveň aj výborným opisom politického vývoja na Slovensku v roku 1956.“