Peter Repka Bücher

Bezvetrie Zahrabali záhrady pieskom. Na nádvoriach v kamenci súmraku prehlásky tiché z osiky režú zbabelce. Oheň si ustiela do popola. Vyhadzujú klobúky do vetra. Ale vetra niet. Básnik sa vracia a súčasne aj po prvýkrát prichádza. Nie, to si neprotirečí, stáva sa to, keď písanie protirečí moci svojej doby. A tak s výnimkou Sliepky v katedrále táto kniha obsahuje básne doteraz knižne vôbec nepublikované – predovšetkým v dôsledku dlhého komunistického zákazu aj nekrátkej postkomunistickej ignorancie. Kniha prináša (okrem strateného cyklu Vnútorné okno) to podstatné z básní osamelého bežca Petra Repku (nar. 14. januára 1944 v Bratislave) od jeho začiatkov v šesťdesiatych rokoch až po pád komunizmu r. 1989, ba ešte aj kúsok ďalej. Po tom, čo nachádzame chronologicky zoradené v tomto zväzku, nasleduje už jeho jedinečná veľká séria (dosiaľ) štyroch kníh Že-lez-ni-ce. Ten nový megacelok bude potrebovať vlastnú objemnú knihu s obrovským množstvom kombinácií. Toto zobrané vydanie Básní Petra Repku nám predovšetkým znovu ponúka nezabudnuteľný, nonkonformný, mnohé tradície búrajúci a pre slovenskú poéziu druhej polovice XX. storočia profilujúci a iniciujúci debut Sliepka v katedrále z roku 1969, ktorý stihol ešte uniknúť padajúcej gilotíne normalizačno-okupačnej cenzúry, ale vzápätí na dlhé roky celkom vypadol z verejnej literárnej scény, vygumovaný prstom "veľkého brata". Knižnému debutu predchádzajú rané básne z čias formovania sa skupiny Osamelí bežci, publikované predovšetkým v časopise Mladá tvorba od roku 1962 – a po ňom nasledujú "pookupačné" cykly a rukopisy, ktoré už nemali šancu vyjsť knižne: cykly Med-itácie a Pálenie hračiek (1970) boli určené pre Mladú tvorbu, ale ten druhý už stihol iba zhorieť spolu s posledným, zničeným číslom práve zakázaného časopisu. Rukopis zbierky Obdobie podnebia a cykly Luminal, Hurtovňa, Pútnické haiku a Abeceda vznikli postupne už v Nemecku, kam sa Peter vysťahoval roku 1973 za svojou manželkou Angelou (známou prekladateľkou) a kde pracuje a žije dodnes. Ivan Štrpka

Prvá slovenská antológia poézie jednej z najdlhšie fungujúcich literárnych skupín v Európe Osamelých bežcov potvrdzujúca jej literárnohistorický význam, progresívnu úlohu a neodmysliteľné profilujúce postavenie v slovenskej literatúre posledného polstoročia. Básnické texty rozdelené do troch blokov sú doplnené citáciami z manifestov, fragmentmi listov, literárno-estetických i filozofických názorov a stanovísk členov skupiny. Antológia je výsledkom kompetentného a fundovaného, ale aj celkom originálneho prístupu k textovému materiálu zostavovateľa Jána Štrassera, ktorý dôverne pozná príbeh tejto básnickej skupiny. Kniha je doplnená o archívne fotografie a ilustrácie Jakuba Milčáka.

Priateľka púšť (1996) formálne i tematicky nadväzuje na predchádzajúcu knihu a rozvíja ju smerom k väčšej významovej extenzii a nejednoznačnosti.

Kniha básnika Petra Repku Vstaň a choď bola v roku 1970 kompletne vytlačená, ale v dôsledku cenzúry sa nedostala do distribúcie. Obsahuje reportáže z Ruska, Poľska i Československa, ktoré boli publikované v rokoch 1967-1969. Tvoria osobitný žáner, v ktorom sa zlieva forma denníkov, rozhovorov, korešpondencie, reflexií a zobrazenia autentických zážitkov. Tieto literárne reportáže vychádzajú s odstupom tridsiatich rokov, no sú to texty, ktoré aj v čase svojho vzniku nemali ambíciu iba opisovať udalosti. Nie sú len pamäťou doby a vykreslením atmosféry najväčšieho povojnového konfliktu u nás, ale aj autentickou spoveďou básnika. Momentky z vtedajších časov sa prihovárajú čitateľovi so vzdorom, no bez hnevu, zatrpknutosti či odovzdania, a práve preto sú aj teraz čisté.

Vyslovovanie svätých mien je jednou z línií najnovšej básnickej knihy Petra Repku Relikvie anjelov. Repkove básne sú súčasťou širšieho zhrnutia udalostí, nielen súčasťou rutinnej prevádzky básnického osudu.

"Smrť prichádza potichu ako biely slon. Imat chaabas, amel, ile, ile? Dav sa skrotil na Sprievod, potichu sa rozišiel. Zomieraš v príjemnom teple jari. Dúhy spadli, sme bezradní. Potok odchádza, vietor sa láme a slepci menia masky hluchoty za krásu načúvania" (ukážka z básne Petra Repku).

Peter Repka sa narodil 14.1.1944 v Bratislave. Pracuje v medzinárodnom obchode. V roku 1990 založil firmu Slovart Deutschland. Patrí do literárnej skupiny Osamelí bežci. V 60-tych rokoch výrazne pôsobil v časopise Mladá tvorba. Vydal zbierku básní Sliepka v katedrále (1969), knihu reportáží Vstaň a choď (1970) a je autorom televíznej inscenácie Will Shakespeare (1972). Zbierka Že-lez-ni-ce, je o speve slov, ktoré zostávajú v procese. "Železnice sto rokov spájajú obce, mestá, ľudí, akoby mali zrýchľovať ich zbližovanie sa. Aká pekná by bola budúcnosť otvorených sietí, v ktorých zachytená ryba nezahynie na pekáči, ale ožije ako dobrá báseň." Peter Repka

Poézia Petra Repku, ako ju poznáme z posledného obdobia, smeruje i pri zachovaní niektorých osamelobežeckých postupov k zvláštnej básnickej kontemplácii. Preusporiadanie obraznosti k spevavosti ducha má v predkladanom texte štruktúru ruženca. Toto rozjímanie sa má udiať v čase ako rozličné podoby hudby. Neurčitosť významu v hudbe môže mať svoju istú paralelu v textovej ambigiute. Repkova poézia však inklinuje ku konštitúcii významu, ktorý má podobu niekedy radostného, inokedy tragického spevu. Celkové vyznenie Repkovho opusu je takmer slávnostné, povznášajúce a majestátne, ale bez akejkoľvek falošnej kvetnatosti či patetickosti. Garantom primeranej majestátnosti je v Repkovom texte teleológia umelecky a esteticky zvládnutej modlitby (pokora), gnómickosť, istý tvarový minimalizmus, ale paradoxne aj stopy zložitého a nelineárneho tvarovania. Súčasťou knihy sú fotografie Petra Župníka.

Český čtenář dostává do rukou první antologii poezie jedné z nejdéle fungujících literárních skupin v Evropě – Osamělých běžců, jejímiž zakladateli jsou slovenští básníci Ivan Laučík, Peter Repka a Ivan Štrpka. Výběr provedl a pořadí stanovil Ivan Štrpka, který ve vyvážených autorských celcích v českém převodu slovakisty Miroslava Zelinského zveřejňuje důležité texty všech tří členů skupiny. Knihu doprovází průvodní nepřeložené výňatky z edic vzájemné korespondence Laučíka, Repky a Štrpky, jejich deníkových zápisků, reportáží apod. a také původní studie literárního vědce Zoltána Rédeye.

Napriek rôznorodosti Repkovho autorského záberu sa najnovšia kniha bonsaj básní Slabičné výrazne líší od jeho doterajšej básnickej tvorby.