Márius Kopcsay Bücher

Najnovšia kniha spisovateľa, scenáristu, publicistu a hudobníka v jednej osobe Máriusa Kopcsaya Veselé príhody z prázdnin už svojím zdanlivo naivným titulom naznačuje odstup od valcujúcej reality, s akou sa stretávame v tomto štádiu nepretržitej reklamnej kampane na budúcnosť. Autorov zmysel pre zachytenie skrivených portrétov „hrdinov našich čias“ má už svoj okruh obdivovateľov, no Veselé príhody z prázdnin zaručene oslovia aj širšiu čitateľskú verejnosť.

Zborník najlepších prác jedenásteho ročníka literárnej súťaže.

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov. Ako to len dopadne? A kam sa podela žltá taška?

Román nie je napriek svojmu názvu politickým trilerom. Je príbehom hlavného hrdinu, ktorý zisťuje, že vývoj nemusí byť len lineárny a pozitívny, že oslobodenie môže byť aj okupáciou a človek je sám sebe najlepším okupantom. Že s taškou sa dá porozprávať a s fénom chodiť na prechádzky. Že hviezdy nám vysielajú znamenia a že celý vesmír je utkaný z prázdnoty. Dej knihy rámcujú udalosti od Krymu 2014 až po Sýriu 2015 a fejsbúkové diskusie o nich.

Novú zbierku krátkych poviedok päťnásobného finalistu Anasoft Litera spája čierny humor, absurdita, koncíznosť a hutnosť vyjadrovania, vyúsťujúca do epickej skratky.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Kniha Kritický deň obsahuje štrnásť poviedok finalistu literárnej súťaže Poviedka 1996 a 1997, za ktoré bola autorovi v roku 1998 udelená prestížna Cena Ivana Krasku.

Próza Stena je atypický príbeh na hranici sci-fi reflektujúci – v podobe metafory – skúsenosť s totalitnými systémami, a tiež s ich schopnosťou kedykoľvek sa v reinkarnovanej podobe vrátiť. Novela Stena predstavuje metaforu totalitného režimu, jeho zrútenia a opätovného úspešného návratu v ešte agresívnejšej podobe. Interpretácia ostáva voľná, v tom je výhoda metafory. Pod ostrovom a jeho tzv. Ľudovým režimom si môžeme predstaviť fašizmus, komunizmus alebo aj skorumpovanú polodemokraciu, pretože princíp zla a lojality voči zlu ostáva rovnaký. Potvrdzuje to aj svojská genéza príbehu: Prvé časti sa začali rodiť v rokoch 1987 a 1988 pod vplyvom komunistického totalitného režimu. Novelu, teda jej prvú verziu, som však dopracoval v roku 1992 – už s ohľadom na hrozbu nacionalizmu, ktorý vtedy prepukol nielen na Slovensku, ale s oveľa tragickejšími dôsledkami aj na Balkáne. Túto prvú ucelenú strojopisnú verziu som našiel po 25 rokoch – a odrazu, vzhľadom na geopolitické zmeny, ktoré sa v poslednom období odohrali pôsobí opäť aktuálne.

Novela ladená v tónoch letnej existenčnej depresie s nešťastným začiatkom a so šťastným koncom. Od súčasného slovenského spisovateľa. Márius Kopcsay vyniká spomedzi iných súčasníkov brilantnou iróniou a humorom. Vydal zbierky poviedok Kritický deň, Stratené roky, Zbytočný život romány Domov a Mystifikátor.

Mystifikátor by mohol byť absurdným románom o antihrdinovi našej doby, neschopnom „prevádzkovať“ úspešnú existenciu. Mystifikátor by mohol byť aj románom o peripetiách, ktorými sme prešli – od vzniku samostatnej republiky po vznik supermarketov. O marazme, do ktorého sme sa dostali, a o vyvolených jednotlivcoch, ktorí nás spasia. Pravdaže, vďaka pomoci zhora... Alebo zdola? V každom prípade však vďaka pomoci vyspelej mimozemskej civilizácie. Mystifikátor môže byť realistickou prózou, psychiatrickým záznamom, zápiskami paranoika, sci-fi, politickým trilerom, fantasknou groteskou, paródiou na súčasnosť, literárnym (ko)mixom, žánrovým leporelom. Mystifikátor si kladie otázku, či je lepšie byť sledovaný, alebo sledujúci. A najmä – kto riadi náš osud – my sami, alebo tajné sprisahania? Ibaže ONI znovu zariadili, aby sa do knihy žiadna uspokojivá odpoveď nedostala. Čítajte a odpočúvajte v pokoji. Prvé vydanie