Peter Frankl Bücher

Román V mene krvi je ságou židovskej rodiny Schwarzovcov, ktorá na pozadí historických súvislostí v priebehu niekoľkých storočí zachytáva okamihy, ovplyvňujúce životy jej príslušníkov. Košatý príbeh je plný dramatických zvratov, nádejí a sklamaní, úspechov či pádov, šťastných i tragických osudov jednotlivých protagonistov od druhej polovice 17. storočia do medzivojnového obdobia 20. storočia v rámci stredoeurópskeho priestoru. Pod vplyvom okolností boli Schwarzovci z generácie na generáciu nútení hľadať miesto na pokojný život vždy v nových lokalitách vtedajšej monarchie, no odchody a úteky im riešenie nepriniesli. Rodinné putovanie sa uzavrelo až tam, kde pred dávnymi rokmi začalo: v Palestíne.

História židovskej komunity v Žiline od roku 1918 až po roky po druhej svetovej vojne.

Bratia Franklovci sa vo svojej knihe zameriavajú na obdobie najväčšieho rozmachu židovskej komunity v meste, na roky 1918 – 1938. Na základe konkrétnych faktov dokumentujú, že Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a jednotlivcami, ale aj spríbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých neskôr kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 židov. Medzi nimi bolo množstvo lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa do Žiliny prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí totiž väčšinou patrili medzi chudobných, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni lebo Židia z východu: obyčajne hovorili iba v jidiš a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad fin Berehovo (z Berehova).

Voľné pokračovanie úspešnej publikácie Židia v Žiline vydanej v roku 2009. Obsahuje príbehy 28 židovských osobností a rodín, ktoré pôsobili, prípadne v Žiline vyrastali a ich osud bol spojený s mestom.

Kolektívne dielo je poslednou časťou voľnej trilógie o židovskej komunite v Žiline (predtým Židia v Žiline /2009/ a Židia v Žiline - Osobnosti /2018/). Kniha sa zaoberá židovskými pohrebnými zvykmi v meste a činnosťou spolku Chevra Kadiša. Podrobne popisuje cintorín komunity, objasňuje typológiu náhrobkov a nápisy na nich. Približuje aj ďalšie objekty na tomto mieste posledného odpočinku, históriu a deje tryzien, minulú a súčasnú starostlivosť o cintorín. V prílohe je zoznam všetkých pochovaných. Publikáciu doplňujú početné fotografie a ďalšie ilustrácie.

Peter Frankl (1947) je autorom viacerých publikácií so židovskou tematikou. V knihe Tikot židovských hodín alebo po holokauste k dnešku sa zaoberá históriou židovskej komunity v nemenovanom meste na Slovensku po druhej svetovej vojne. Zobrazuje neľahký návrat zvyšku jej členov domov a pokusy o obnovu obce. Obťažné je rozvažovanie či zostať v republike alebo emigrovať do Palestíny a ďalších krajín. Nasledujú represie v 50. rokoch minulého storočia. Po krátkom nádychu v období Pražskej jari sa skrutky opäť uťahujú. November 1989 otvára nové možnosti. Aj keď židov v meste takmer už niet, nádej predsa neumiera. Pozoruhodnosťou knihy sú ilustrácie od Miroslava Cipára a Stana Lajdu.

To, čo budete čítať na nasledujúcich stránkach tejto knihy, je vlastný pohľad autora na antisemitizmus, s ktorým sa stretával v danom čase a ktorý chápal, či vlastne nechápal svojou citlivou dušou. Iný by zdvihol päsť, málokto by len mávol rukou. Aj keď každý z nás je iný a reaguje po svojom, každého raní krivda a neprávosť.

Rámcom poviedok, ktoré si láskavý čtateľ možno prečíta, je holokaust. Obsahom zase to, aký človek je, ako sa zachová v osudových hraničných situáciach.