L̕ubomír Longauer Bücher

Tretí diel cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Mierny pokrok sa zaoberá profesionalizáciou úžitkovej grafiky na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia až po vznik slovenského štátu. Ruka v ruke s ňou sa na slovenskej výtvarnej scéne presadzovala aj moderna. Jej šíritelia boli najmä učitelia Školy umeleckých remesiel (ŠUR) vBratislave, ako aj jej absolventi združení okolo časopisu Slovenský typograf a pracujúci pre „stredoeurópsku reklamnú agentúru“ Redopa (Vladimír Bahna, Juraj Stanko, Ľudovít Kudlák). Táto agentúra zamestnávala aj talentovaného absolventa umeleckopriemyselnej školy v Budapešti Ladislava Csádera. Väčšinu svojho života prežil síce v Bratislave a širšej verejnosti je jeho meno skôr neznáme, no vďaka svojim prácam ho právom možno považovať za grafika, typografa a fotografa európskeho formátu. Práve jeho tvorbe je venovaná aj najväčšia časť dvojjazyčnej, bohato ilustrovanej publikácie so stovkami dobových prác, z ktorých väčšina nebola doteraz publikovaná. Kniha vychádza v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu a VŠVU.

Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 Druhý diel cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 Vyzliekanie z kroja sa zaoberá prienikom modernej typografie a úžitkovej grafiky na Slovensko. Modernú, tzv. novú typografiu začali na Slovensku šíriť intelektuáli z okruhu kultúrno-politického mesačníka DAV. Na osudoch davistov autor približuje vývoj avantgardy a nakoniec aj tragické osudy jej slovenských, ale i niektorých českých protagonistov, a to nielen v oblasti úžitkovej grafiky, ale i v širšom kultúrnom kontexte. Výučbu a vývoj typografie u nás podstatne ovplyvnila Škola umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, a tak autor predstavuje nielen školu, ale aj okruh grafikov, ktorí priamo s touto školou súviseli. Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Zdenka Rossmana, Josefa Rybáka či Karola Jaroňa približuje v medailónoch, ktoré mapujú ich celoživotný vývoj v úžitkovografickej tvorbe. Publikácia je bohato ilustrovaná stovkami dobových prác, z ktorých väčšina v tomto rozsahu a kontexte ešte nebola publikovaná.

Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 Prvý diel z plánovaného cyklu Ľubomíra Longauera Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 nesie názov Modernosť tradície. Autor sa venuje začiatkom slovenskej úžitkovej grafiky. Po pomalom rozbehu došlo k nebývalému rozmachu slovenského kultúrneho života. Koncom dvadsiatych rokov sa výraznejšie presadili Martin Benka, Andrej Kováčik, Jaroslav Vodrážka, Karol Ondreička, Jozef Cincík, Štefan Bednár a koncom tridsiatych rokov Rudolf Fabry. Každý z nich má v knihe svoj medailón, ktorý predstavuje umelcovu tvorbu počas celého jeho života. Okrem toho sú v knihe kapitoly, ktoré sa zaoberajú celkovou situáciou v slovenskej úžitkovej grafike v rokoch 1918 až 1938. Publikácia je bohato ilustrovaná stovkami dobových prác, z ktorých väčšina patrí medzi zabudnuté a v tomto rozsahu a kontexte ešte nebola publikovaná.

Postavu objaviteľa Ameriky Krištofa Kolumba nájdeme v mnohých literárnych dielach, mnohí autori sa usilovali vykresliť jeho rozporuplnú osobnosť a činy, opísať jeho odvážne plavby. Západonemecký spisovateľ Hans Baumann (1914) si zvolil nový pohľad na tohto veľkého muža. Zahľadel sa na Kolumba očami jeho trinásťročného syna Fernána, ktorý v túžbe spoznať a pochopiť svojho otca odíde s ním na jeho štvrtú, poslednú plavbu. Chlapec má takto možnosť vidieť, akým úkladom a ťažkostiam musí jeho otec čeliť, s koľkými nepriateľmi musí zápasiť. Fernánovi a jeho indiánskemu priateľovi Tahakovi sa neraz podarí pomôcť Kolumbovi, odvrátiť od neho smrteľné nebezpečenstvo, keď na lodiach vypukne vzbura alebo keď výprave hrozí smrť hladom. Hoci Fernán spoznáva svojho otca až na sklonku jeho života, ťažko chorého a vyčerpaného intrigami kráľovského dvora, nesklame sa v ňom, naopak, má príležitosť v najťažších chvíľach sa presvedčiť o jeho odvahe a nezlomnej vôli, húževnato vzdorujúcej porážkam.