Miloš Žiak Bücher

Kniha sa v prvých kapitolách zaoberá obdobím detstva a dospievania dnešných štyridsiatnikov, obdobím po okupácií Československej socialistickej republikami vojskami tzv. spriatelených armád krajín Varšavskej zmluvy. Tretia kapitola sa venuje obdobiu 1992-1994, ktoré je vymedzené zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a pokusom Vladimíra Mečiara vnútiť slovenskej spoločnosti postkomunistický variant demokracie, vyznačujúci sa prvkami autoritatívneho režimu. Je to náčrt pamätí autora, vracajúceho sa do čias na ktoré sa dnes chce rozpämatať na Slovensku málokto.

Jedna z hlavných otázok knihy Jewropean znie: Ak ktokoľvek, vedený pozitívnou motiváciou – on osobne to predsa „myslí dobre“, vo svojej fantázii bojuje za lepší, spravodlivejší svet – ak sa teda dobrovoľne rozhodne slúžiť teroristom, ako ho majú iní hodnotiť? Kniha je zamyslením nad konaním slovenských Židov, ktorí chceli pomôcť naplniť svoju utópiu lepšej spravodlivejšej spoločnosti.

Najnovšia kniha Miloša Žiaka je rozsiahla historická freska a rodinná kronika, ktorá zachytáva udalosti a osudy počas dvetisíc rokov od príchodu Židov do stredného toku Dunaja až po nedávnu minulosť. Dielo predstavuje historicko-životopisnú esej, ktorá prepletá osobné a historické roviny. Autor skúma svoje historické korene a židovstvo, príchod a pobyt Židov v Karpatskej kotline, a peripetie svojej rodiny za posledných tristo rokov. Významnú časť tvorí aj jeho osobný „holubník“, reflektujúci jeho cestu od dospievania až po Novembru 1989 a udalosti zamatovej revolúcie do roku 2003. Žiak napísal túto knihu, aby hlbšie porozumel svojej identite a smerovaniu, pričom jeho židovské korene formujú jeho osobnosť. Pred čitateľmi sa rozprestiera farebná freska života, smrti, veselosti a tragiky, ktorou jeho predkovia „opečiatkovali“ jeho existenciu. Jeho príbeh sa tak stáva súčasťou niečoho väčšieho, s jasným židovským ukotvením. Žiak sa snaží odpovedať na otázky týkajúce sa osobného a kolektívneho ja, čím jeho dielo predstavuje cestu za hlbším porozumením identity a komunity.

Novinár a spravodajský dôstojník v jednej osobe, tento zväzok skúma komplexnú politickú scénu a dynamiku medzi aktérmi v období transformácie Slovenska. Zohľadňuje Gorbačovovu perestrojku, politické intrigy a vzostup Vladimíra Mečiara, pričom sa zaoberá aj otázkou, či bol Cibula skutočným aktérom alebo bábkou ruskej spravodajskej služby. Zaznamenáva významné udalosti, ako Veľký tresk v novembri 1989, a politické roztržky medzi Mečiarom a Dubčekom. Analyzuje sociálno-demokratické krídlo HZDS a transformáciu ministrov z vlády ČSFR do samostatnej slovenskej politiky. V texte sa objavujú aj konflikty a zmeny vo vedení Ústavného súdu SR a ministerstve obrany, pričom sa kladie dôraz na privatizáciu štátnych podnikov a ekonomické reformy. Mečiarova vízia slovensko-ruských vzťahov a jeho snahy o ekonomický profit zo Západu aj z Ruska sú podrobne preskúmané. Zmluvy a dohody s ruskými firmami, ako aj ich vplyv na slovenskú politiku a ekonomiku, sú dôležitými témami. Kniha sa zaoberá aj kritikou kupónovej privatizácie a formovaním mečiarovskej pravice, pričom zdôrazňuje úlohu podnikových manažérov v politickom a ekonomickom kontexte.

Súbor textov, které autor napísal a publikoval od októbra 1990 do decembra 1993 v Kultúrnom živote, Sme a Domine. Mapuje turbulentné udalosti politických a spoločenských zmien, ktorých bol nielen svedkom, ale priamym aktérom. Vyznáva sa zo životného pocitu človeka patriaceho medzi tých, ktorí sa pokúsili o systémovú spoločenskú zmenu. Prvé vydanie.

"Mladí vedci Miloš Žiak a Boris Zala sa v dvoch samostatných štúdiách (práca Miloša Žiaka je originálnym príspevkom k problematike rozboru - komentovania Goetheho Fausta a ku kulturologickej problematike tvorby svetonázoru, kým štúdia Borisa Zalu má byť kultúrnohistorickým argumentovaním správnosti Žiakových názorov) zaoberajú dvoma problémami, ktoré sú vzájomne pevne zakliesnené. Prvým je otázka interpretácie Goetheho Fausta ako "metodického dôkazu" Žiakových kulturologických téz, druhým je vlastný problém tvorby svetonázoru, demonštrovaný porovnaním Goetheho teoretického prístupu k problematike (Maximy) s prístupom umeleckým (Faust), pričom Žiak vychádza z tézy o integrálnej jednote indivídua a z toho vyplývajúcej zhody, či dokonca totožnosti Goetheho názorov vyslovených v podobe reflexií a sveta predstavovaného v umeleckom diele. Základným pozitívom tejto knihy je jej pôvodnosť, novosť, názorová ucelenosť a dôslednosť argumentácie pri filozofickom rozbore Goetheho tragédie Faust." (Anotácia na prebale). Obsahuje tiež doslov Jána Števčeka.... celý text