Miriam Viršinská Bücher

Tretí diel edície Slovenské dejiny približuje obdobie od roku 1780 do roku 1914. Autorská dvojica ponúka prehľadný obraz tzv. dlhého 19. storočia, na ktorého začiatku sa začal proces formovania moderného slovenského národa v podmienkach habsburskej monarchie, v staršej historiografii známe tzv. obdobie slovenského národného obrodenia. Publikácia prináša pohľad na politické, kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v habsburskej monarchii, Uhorsku a na Slovensku v danom období. Ide o storočie plné zmien ohraničené na začiatku Veľkou francúzskou revolúciou a na konci vypuknutím prvej svetovej vojny, v ktorom spoločnosť oscilovala medzi stavovským a občianskym princípom, prešla modernizáciou v hospodárskej a ekonomickej oblasti a Slováci ako národ prvýkrát aktívne zasahujú do stredoeurópskeho diania a hlásia sa o svoje práva. Publikácia je určená širokej verejnosti, je vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Memorandum národa slovenského z roku 1861 predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník. Jeho koncipovaním, schválením a predložením najvyšším politickým kruhom kulminuje národno-emancipačné úsilie protagonistov slovenského národného hnutia, ktorí v šesťdesiatych rokoch 19. storočia nadviazali na aktivity štúrovskej generácie z revolučného obdobia 1848 - 1849. Prakticky to bola tá istá generácia, s mladšími a staršími príslušníkmi. V udalostiach sa odzrkadľuje vedomie kontinuity s revolučným bojom Slovákov za národnú slobodu a s nosným slovenským národnorevolučným dokumentom - so Žiadosťami slovenského národa (1848). Bol to prvý dokument usilujúci sa riešiť slovenskú otázku na štátnej úrovni. V žiadostiach aktéri požadovali pre slovenský národ právo na sebaurčenie v mnohonárodnostnom Uhorsku na etnicky vymedzenom území, t. j. uznanie Slovákov za samobytný národ s určitou autonómiou na území, ktorý obýval.

Z obsahu: Ľvov – Kultúrne centrum Slovanov Habsburskej monarchie 1.Politický, sociálny a spoločenský obraz Ľvova ako hlavného mesta Haliče v prvej polovici 19. storočia 2.Kultúrne a vzdelanostné centrum na periférii habsburskej ríše 3.Ossolineum 4.Gróf Adam Junosza Rościszewský (1774 – 1844) – mecén slovanskej kultúry Poľské kontakty Jána Kollára 1.Prvé dotyky s poľskou kultúrou 2.Kollár a Maciewský 3.Ľvovskí priatelia Jána Kollára 4.Rościszewského Životopisy učených Slovanov a Ján Kollár 5.Kollár a Poliaci v 40. a 50. rokoch Dokumenty Listy Slovákov Adamovi Junoszovi Rościszewskému 1.Ján Kollár Adamovi Junoszovi Rościszewskému 2.Listy štúrovcov 3.Listy Pavla Jozefa Šafárika Listy Adama Junoszu Rościszewského 1.Listy Jánovi Kollárovi 2.List Benjamínovi Pravoslavovi Červenákovi (Slovanskému ústavu)

Monografia mladej historičky na základe analýzy obsiahleho pramenného materiálu vytvára celistvý obraz o historickom vývoji evanjelickej cirkvi v Uhorsku v druhej polovici 19. stor. a ďalej až po zánik Rakúsko-Uhorska; o zmenách v zákonnom postavení, vnútornej organizácii a správe ev. cirkvi v Uhorsku, o vplyve politickej situácie na postavenie a život evanjelických veriacich slovenskej a maďarskej národnosti a o zástoji výrazných osobností politického a spoločenského diania v tomto kontexte. Dielo je originálnym príspevkom do skúmania novších dejín Slovenska a stredoeurópskeho priestoru.

Som presvedčený, že jedine slovenská nacionálna politika, rešpektujúca záujmy štátu a práva národných menšín, môže zachrániť národ pred zánikom a zaistiť existenciu všetkým synom národa. Právo Slovákov na svojrázny život je prirodzeným a historickým právom slovenského národa. Nikdy sa nezriekne Pittsburskej dohody a autonómie Slovenska. Pre budúcnosť slovenského národa považujem za dôležité vyzdvihnúť potrebu národnej vzdelanosti a politickej výchovy. Kultúra je základom rozvoja každého národa a dôležitou súčasťou národnej i štátnej politiky. Národne uvedomelý a kultúrne vyspelý slovenský ľud je zárukou úspešného vývoja slovenskej politiky. Mladá slovenská inteligencia, ako duchovný vodca národa, nesie zodpovednosť za svoje vodcovstvo. Inteligencia bez pocitu zodpovednosti je nešťastím národa. Mládež, myslite na svoje povinnosti a buďte si vedomí svojej veľkej zodpovednosti. Drahý slovenský národ! Vyšiel som z Teba, žil som Tebe a pre Teba. Som presvedčený, že moja práca prinesie úspech dnešným želaniam slovenského národa. Toto vedomie ma posilňuje v národnej boji a naplňuje ma nádejou do budúcnosti. Ostávam verným sluhom Kristovým a oddaným bojovníkom národným. Verím v konečné víťazstvo môjho národa, lebo verím vo víťazstvo pravdy, práva a spravodlivosti. Ďakujem Bohu za všetko jeho dobrodenie a porúčam národ pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie.