Erika Füle Bücher

Emi po rokoch v emigrácii navštevuje rodné mesto. Pred očami ožívajú spomienky na detstvo, život v ošarpanom košickom činžiaku, ponuré povojnové roky. Malej školáčke Emi sa však tie časy vôbec nezdali smutné, len napínavé, zaujímavé. Päťdesiate roky v meste, kde spleť jazykov nikomu nevadila, hovorilo sa najmä po maďarsky, po slovensky sa skôr len „hutorilo“, znela aj čeština, tiež mantácka nemčina a jidiš. Náhoda zaviala obyvateľov do jedného domu a osud ich poťahoval za šnúrky ako figúrky v bábkovom divadle.

V románu KVETY NA SKLE se setkaváme se zralou čtyřicátnicí, která sa s konečnou platností rozhodla opustiť republiku, kde vládne útlak a svoboda je jen mrtvým pojmem. Príliš dlouho tápala v nejistotě, váhavé kroky zatížilo dvacetileté spoždění. Nemotorně a s obtížemi zbíra podpisy na povolení k návštěvě matky v Západním Německu a zároveň jako pilný mravec se tajně zbavuje svého skromného majetku. Ruší minulost. Až na výjímky. Zachraňuje svou knihovnu. V malých kilových balíčcích posílá knihu po knize rodine a přátelům v Německu, samozřejmě s uváděním fingovaných odesilatelů. To budou její berle pro první kroky v cizině.

V príbehu Yora sa čitateľ prenesie do obdobia nasledujúceho tesne po udalostiach roku 1968, do navonok nevýrazných čias, keď sa akoby nič nedialo. Začala sa „normalizácia“ a národ sa vracia do stavu strachu a pretvárky. Stretávame mladú a šťastnú Emi, zľahka poletujúcu na obláčiku lásky a radosti zo života. Revolučný rok je ešte stále prítomný svojou blízkosťou, ale aj nenávratnosťou, každý hľadá spôsob, ako sa s ním vyrovnať. Emi, ktorá sa ešte nenaučila mlčať, v priateľských kruhoch kritizuje a otvorene politizuje. A zároveň sa učí ako prežiť v krajine, ktorej hranice sa hermeticky utesnili a jej obyvateľom zostáva potupne bezvýchodiskový život.