Jana Shemesh Bücher

Novinárka Klára žije v cudzej krajine, kde si len ťažko zvyká. Keď vážne ochorie, rozhodne sa písať denník pre dcérku, lebo sa obáva, že jej svoj príbeh nebude môcť vyrozprávať osobne. Odhaľuje v ňom takmer všetko, čo ju v posledných mesiacoch stretlo. Píše o nádeji, ale aj depresii, sklamaniach a skutočnostiach, ktoré sa naplno prejavili až počas jej choroby. Lebo vtedy sa všetci, a najmä Klára, ukázali takí, akí naozaj sú. Klára sa často ocitá v beznádejných situáciách, ale napokon vždy stretne niekoho, kto jej ukáže smer. Niekedy úplne nevedomky, niekedy programovo. A tak sa jej choroba stáva nielen bremenom, ale aj cestou za sebapoznaním. Keď si Klára rozhodne osvojí tento prístup, zdá sa, že bremeno stráca svoju váhu.

Kľúč k minulosti je voľným pokračovaním románu Dobrá krajina (Ikar 2013). Zamotané osudy viacerých rodín v odlišných častiach sveta a odlišných režimoch sa pomaly rozpletajú. Deti pátrajú po rodičoch, snažia sa pochopiť ich rozhodnutia a voľby. Poznanie pravdy o rodinnej histórii je bolestivé, ale má aj liečivý účinok a poskytuje šancu, že aspoň niektoré omyly a škody sa dajú napraviť. Iné sú, naopak, už nenapraviteľné, a hoci sa stali pred rokmi, stále sa vynárajú a mátajú.

Štyri kontinenty, tri silné, zranené a zraniteľné ženy, dve náboženstvá a jeden chlapec v ohrození. Dlhy a traumy z minulosti, tajnosti a polopravdy, rozbité rodiny a samota. Hľadanie dobrej krajiny, dobrých ľudí a dobra v ľuďoch. Túžba zachrániť dieťa a odčiniť vlastné zlyhania. To všetko sa stretáva v príbehoch, ktoré sa začali vo Varšave v tridsiatych rokoch minulého storočia a vrcholia v dnešnom Izraeli a Spojených štátoch. Spája ich téma úteku pred zlom, hľadania miesta v novej krajine a to, ako sa to všetko dotýka tých slabších – detí a žien. Tri ženy rôzneho veku, postavenia aj temperamentu – Miriam, Riva a Inbal – sa spoja, aby zachránili sudánskeho chlapca, ktorý utiekol pred vojnou a hrozí mu deportácia. Pri boji proti predsudkom a byrokracii o sebe a svojej minulosti odhalia viac, ako by chceli.

V tomto príbehu nie je žiadna pozitívna postava. Všetci klamú, podvádzajú, taja svoju minulosť, manipulujú, niektorí dokonca aj vraždia. Pre peniaze, politickú moc, nové územia, ale aj rasizmus, žiarlivosť, nenaplnenú lásku, fanatizmus, problematické detstvo a vlastnú nevyrovnanosť. Tento príbeh sa odohráva v Izraeli v nedávnej minulosti, ale mohol by sa odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek. Je to rozprávanie o ľuďoch, ktorí nerobia žiadne hrdinské činy, len chcú prežiť. Spúšťajú tak reťaz udalostí s fatálnymi dôsledkami a sami sa stávajú ich obeťami. Bojujú medzi sebou aj so svojimi démonmi, ale nevíťazí nikto. Zostáva len spálená zem. Doslova aj symbolicky.

Komunikácia s dospievajúcim dieťaťom môže byť náročná; otázky ako „Chodíš už s niekým?“ alebo „Kedy sa normálne naješ?“ sú známe mnohým rodičom. Byť rodičom tínedžera môže byť ubíjajúce, ale toto obdobie je časovo ohraničené. Môžeme ho prežiť pasívne, alebo sa naň pripraviť a vnímať ho ako vzrušujúce obdobie dozrievania a hľadania hraníc. Dnešní tínedžeri čelí mnohým výzvam, ako sú klimatická kríza, pandémia, vojny a sociálna nerovnosť, čo môže viesť k úzkosti a panickým stavom. Ich reakcie môžu byť rôzne, od rebélie po sebapoškodzovanie. Na druhej strane, súčasná doba ponúka aj množstvo príležitostí na objavovanie a sebarealizáciu. Redaktorka Denníka N, Jana Shemesh, čerpala z vlastných skúseností ako matka dospievajúcej dcéry a z príbehov iných rodičov a detí, doplnených rozhovormi s odborníkmi. Otázky uvedené na začiatku sú názvami kapitol, ktoré sa zaoberajú témami ako komunikácia, poruchy príjmu potravy, násilie vo vzťahoch, online svet, budovanie dôvery a odchod detí z domu.