Ivan Halász Bücher

19. storočie je obdobím vzniku moderných národných ideológií a identít, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v modernizácii tradičných spoločností. Proces formovania nových identít a transformácie existujúcich lojalít bol však zložitý a nejednoznačný. Identita jednotlivca je ovplyvnená nielen etnickým a národným povedomím, ale aj faktormi ako konfesia, sociálne postavenie, zamestnanie, región, politické názory a dominantná ideológia štátu. Národná a etnická identita nie je statická; prechádza zmenami a nikdy nie je rovnaká, ani v rovnakom období. To platí najmä pre politicky nedominantné a utláčané spoločenstvá, kde koexistuje viacero identít. Cieľom práce je načrtnúť alternatívy vývoja slovenskej národnej identity v mnohonárodnostnom Uhorsku 19. storočia. Prvé štyri kapitoly sa zaoberajú otázkami alternatív slovenského národného vývoja, vplyvom udalostí rokov 1848/1849 na slovenskú identitu, problémom lojálnosti k štátu a národu počas dualizmu a vzťahom slovenskej politiky k asimilácii židov. Následné kapitoly skúmajú národnú a politickú identitu historických osobností ako Daniel Bachát, Ján Nepomuk Bobula, Ján Kalinčiak a ďalší. Publikácia končí kapitolami o výučbe dejín v postuhorskom priestore a menšinovej problematike v strednej Európe.

V knihe je pozornosť venovaná dvom významným predstaviteľom slovenského národa v čase dualizmu, keď maďarský národ roku 1867 dosiahol splnenie svojich štátnych ambícií v rámci habsburského súštátia. Avšak tento politický vrchol bol sprevádzaný dominanciou maďarského etnika v Uhorsku, čo nakoniec viedlo k následnému pádu starého Uhorska roku 1918. Týmito osobami sú Ján Nepomuk Bobula a Milan Hodža. Szlovák életpályák a dualizmuskori Budapesten : Ján Nepomuk Bobula, Milan Hodža. Maďarsko-slovenská publikace.

Postavení menšin je jednou z nejsložitějších společenských a politických otázek, k jejímž klíčovým aspektům patří kromě zákazu diskriminace a možností používání vlastního jazyka ve veřejném styku právě problematika školství. U menšin lišících se jazykem od většiny, tedy v zásadě u většiny národnostních minorit, představuje školství s výukou v mateřském jazyce zásadní prvek. Tato kniha se věnuje specifické problematice menšin, a to otázce vysokých škol s menšinovým jazykem. Vzdělávání v jazyce menšin na základních, často i středních úrovních škol, je v Evropě poměrně časté, zatímco výuka v menšinových jazycích na nejvyšší – tj. univerzitní – úrovni vzdělání je spíše věcí výjimečnou, a to i u států poskytujících menšinám rozsáhlá práva. Kniha vznikla ve spolupráci Právnické fakulty Univerzity Karlovy (zejména Ústavu právních dějin) a Pedagogické fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne. Jejími autory jsou zejména právníci a historici a pozornost je tak věnována tématům minulosti i současnosti. Publikace chce být příspěvkem k dalším diskusím o národnostní a menšinové problematice, přičemž je určena nejen pro odbornou, ale i laickou veřejnost.

Publikácia sa venuje súvislostiam medzi medzinárodnou migráciou a najnovšími tendenciami vo vývoji volebného práva v strednej Európe. Problematika migrácie vždy súvisela s otázkou integrácie migrantov do spoločnosti ich nového domova. Monografia však nevenuje pozornosť len otázke volebnej integrácie prisťahovalcov, ale aj možnostiam participácie občanov-vysťahovalcov na politickom živote pôvodnej vlasti. V čase prehlbujúcej sa globalizácie a intenzívnej migrácie totiž aj táto časť spoločnosti získava na ekonomickom a politickom význame. Mnohé krajiny sa preto usilujú o proaktívnu krajanskú politiku voči svojej diaspóre v zahraničí. Veľmi dôležitým determinantom tejto politiky je politické, resp. kultúrno-jazykové chápanie národa v danom štáte. Historickému vývoju chápania českého, poľského, maďarského a slovenského národa je preto venovaná celá jedna kapitola. Toto chápanie ovplyvňuje taktiež vývoj legislatívy o štátnom občianstve a menšinové zákonodarstvo jednotlivých krajín.