Garrett Thomson Bücher

The "Wadsworth Philosopher Series" provides a brief and accessible insight into the ideas of major philosophers throughout history. This volume examines the life and work of Immanuel Kant.

Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) nepochybne ovplyvnil ideovú podobu západného myslenia viac než ktorýkoľvek iný filozof. Takmer každý nasledujúci filozof sa musel viac či menej otvorene vyrovnávať s jeho argumentmi. Ešte aj na začiatku dvadsiateho prvého storočia patria jeho práce medzi najcitovanejšie diela západnej literatúry. Vo svojej filozofii Aristoteles formuloval veľmi silnú konkurenčnú teóriu k Platónovej koncepcii všeobecnín (teórii ideí), pričom za jestvujúce v pravom zmysle slova považoval iba indivíduá. Aristotelova metafyzika dominovala v európskej filozofii takmer 2 000 rokov. Nebol však iba pozoruhodným filozofom, ale zaslúžil sa aj o vznik a rozvoj viacerých vedných disciplín: fyziky, biológie, meteorológie, psychológie atď. Osobitnú zmienku si zaslúži Aristotelova logika, ktorá sa až do polovice 19. storočia považovala za definitívny systém. Ako dokumentuje aj táto monografia, Aristotelove názory v oblasti etiky sú stále živé a inšpiratívne.

Táto kniha prináša stručný, precízny a zrozumiteľný prehľad najdôležitejších Descartových myšlienok. Od skúmania jeho metafyzických východísk prechádza k analýze a kritike jednotlivých karteziánskych rozpracovaní fyziky, psychológie, či argumentov o existencii Boha. René Descartes (1596 – 1650) zmenil našu predstavu o svete. Bol to vizionársky mysliteľ a ako prvý prišiel s myšlienkou vysvetľovania všetkých fyzikálnych zmien pomocou niekoľkých základných zákonov. Použil túto významnú predstavu na neuveriteľne široké spektrum javov, od astronómie až po anatómiu. Brúsil šošovky, pozoroval hviezdy, pitval mŕtvoly, experimentoval s magnetmi a čítal, premýšľal a písal, v snahe spojiť naše poznanie do jednotného celku. Jeho filozofický odkaz nastoľuje problémy a riešenia, ktoré sú aktuálne aj dnes, napriek nekonečným námietkam alebo azda práve vďaka nim.

John Locke, George Berkeley a David Hume – to sú tri najvýznamnejšie vrcholy britskej empiristickej filozofie. Bol to práve JOHN LOCKE (1632 – 1704), koho možno označiť za duchovného otca novovekého empiricizmu. Podľa Locka celé poznanie vychádza zo skúsenosti a svojím programom jasnej, zrozumiteľnej a overiteľnej filozofie, ktorá kládla najväčší dôraz na uspokojivú teóriu poznania, vystupoval proti scholastickej špekulatívnej metafyzike, ale aj proti vznikajúcej karteziánskej racionalistickej línii. Locke žil v dobe významných spoločensko-politických premien, na ktorých sa aj významne podieľal. Svojou politickou filozofiou zdôvodnil pád absolutistickej monarchie v Británii a postavil sa za náboženskú toleranciu a uplatňovanie liberálnych princípov založených na individuálnej slobode v spoločnosti. Lockova filozofia je míľnikom v dejinách filozofického a politického myslenia. Na jeho epistemológiu a ontológiu viac či menej kriticky nadväzuje ako empiristická, tak aj racionalistická tradícia. Jeho politické liberálne názory sú zase pevným pilierom moderných západných demokracií.

Ako možno zmieriť vedu s morálkou a náboženstvom? IMMANUEL KANT (1724 – 1804) veľký novoveký filozof, ponúkol na túto otázku novú odpoveď, ktorá nám má čo povedať ešte aj dnes. Nemecký filozof osvietenstva, dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov západného sveta. Svojimi poznatkami obohatil najmä oblasť epistemológie, etiky a estetiky. Svoje hlavné myšlienky predstavil v trojici diel Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Na poli teoretickej filozofie sa preslávil tzv. kopernikovským obratom, keď z človeka, dovtedy iba pasívneho pozorovateľa, spravil aktívneho zákonodarcu. Svojou kritickou filozofiou sa tiež postaral o naštrbenie statusu dogmatickej metafyziky, ktorá ešte za jeho čias vládla filozofii. Z oblasti praktickej filozofie sú cenné najmä jeho úvahy o kategorickom imperatíve: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla platiť ako princíp univerzálneho zákonodarstva. Táto kniha bola napísaná pre kurzy dejín novovekej filozofie a pre kurzy špeciálne zamerané na Kantovo myslenie. Je písaná tak aby bola prístupná aj pre laikov, ktorí sa zaujímajú o Kanta.