František Hübel Bücher

Kniha ponúka príbeh, ktorého rozprávačom je syn sudcu okresného súdu..

V rade životopisných románov vzdal spisovateľ Ľudo Zúbek (1907—1969) svojou Jarou Adely Oslrolúckej hold Ľudovítovi Štúrovi, vedúcej osobnosti nášho romantického a národnobuditeľského hnutia. Nie po prvý raz, ale najprenikavejšie a čitateľsky aj najúspešnejšie. V tomto kabinetnom románe nájdeme v dramatických skratkách — videné očami rozprávačky Evy Jonášovej, učiteľskej dcéry zo Žitnian — zobrazené jedno z najpohnutejších období našich moderných národných dejín, obdobie, späté s revolučnými rokmi 1848—49. A uprostred všetkého toho diania je Ľudovít Štúr a jeho veľká, no nenaplnená láska k šľachtickej dcére Adele Ostrolúckej. Zúbek hľadal a asi aj našiel esenciu tejto Štúrovej osobnej drámy. Opieral sa pritom o známe i menej známe fakty z tohto vzťahu a vedel z nich vyťažiť maximum umeleckej sily, jemne, nesmierne vkusne pradenej, a preto aj takej presvedčivo sugestívnej. Od prvého stretnutia týchto dvoch čistých duchov v Zemianskom Podhradí roku 1846 až po smrť hrdinky roku 1853 vo Viedni. Od roku 1957, keď vyšiel tento román po prvý raz, dosahuje touto edíciou už siedme vydanie.

Uvedené ako 23. slovenské vydanie (vo vydavateľstve Tranoscius prvé). Účelová publikácia pre Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Text diela prevzatý z prvej publikovanej verzie, ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenských pohľadoch v rokoch 1884 - 1886. Doslov "Hviezdoslav a Orava" napísala Dagmar Kubištová. Vyšlo k 110. výročiu prvého knižného vydania diela.

Schválené ako mimočítanková literatúra pre 8.ročník ZDŠ podľa povereníctva SNR pre školstvo vo vestníku MŠ zo dňa 10.apríla 1968.

Povesti sa zväčša dotýkajú dedinského života, poľnohospodárskych prác, chovu dobytka, furmaniek, jarmokov, ale nájde sa i zopár námetov o tureckom vpáde a o zbojníkoch. Bosorky, vodníci, zmoky, škriatkovia, smrtky, mátohy, strašidlá, víly, ale i pastieri, zbojníci, rybári, žobráci, zvonári, mlynári, furmani to sú bájne i skutočné postavy tejto knižky. Povesti sú z rázovitého kraja Slovenska, ktorý nazývame Tekovom a Hontom...

Na rozhraní povesti a historickej poviedky stojí kniha próz Budatínski Frgáčovci.