Peter Karvaš Bücher

Veliteľ vydá absolútny zákaz, že sa ľudia nesmú pozerať z okna - metafora na absolútny zákaz slobody. Autor zobrazil reakcie obyvateľov v činžiaku. Zachovajú sa tak, že sklonia hlavy a radšej sa k oknám ani nepriblížia. Miesto vzbury to začnú obhajovať - je tam smrad, domy sa v budúcnosti budú aj tak stavať do zeme... Väčšinou sa preto prispôsobia a ak niekto nie, odvezie ho čierne auto - ŠTB. Pri prehliadke nájdu ženu pri okne. Ona sa priznáva, rodina ju však obhajuje, že je slepá. Jediná pochopila tú nezmyselnosť, ostatní sú však duševne slepí. Nevidia dôsledky komunizmu, spoločnosť sa na 40 rokov prispôsobila. Hra nebola 20 rokov uvedená.

Zázraky a nezázraky Európy. Kniha fejtónov, poviedok a zážitkov z ciest po Európe.

Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktorého amalgam sa miestami olúpal, miestami sú v ňom drobné krakery, inde mapy a zájdeniny. To zrkadlo odráža presne, ale predmety obrazu akoby sa tým všetkým dostávali za či pred plochu zrkadla, akoby tie škvrny na ňom vyjadrovali škvrny či poškvrnenia na činoch, postojoch a konaní protagonistov, na ich charakteroch.Je to odraz a obraz doby nedávno minulej, trochu predminulej a sčasti i dnešnej, a ľudí v nich.

Táto Karvašova zbierka sa na knižných pultoch objavila už dvakrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta na začiatku druhej svetovej vojny a neskôr v prepracovanej verzii v roku 1966. Predstavuje tak dobovú ukážku z rokov štyridsiatych a šesťdesiatych. Autor využil formu krátkej poviedky. Príbeh je typický (čo zrejme vyplýva z dobovej "chute" vydať sa novými cestami) svojím intelektuálnym, polemickým nábojom, hoci mu nechýba patričná dynamika. Nie je mu cudzí dokonca ani detektívny nádych s prvkom tajomstva či miestami aj sci-fi. V súvislosti s Karvašom nemožno nespomenúť typický reportážny štýl, ktorý je pre čitateľa obzvlášť pútavý. Vzhľadom na rozdielne spoločensko-politické pozadie sa čitateľ musí vyrovnať s istou výzvou. Ide o primeranú interpretáciu dobových súvislostí tak, aby celé dielko dávalo zmysel. Tento prvok ocení najmä rozhľadený čitateľ.

Sborník prací Petera Karvaše věnovaný rozhlasovému dramatickému umění.

Autor svoj historicko-spoločenský román tematicky zakotvuje do svojho rodného mesta Banskej Bystrice, zobrazujúc v ňom v období prvej republiky mladú generáciu mesta. Ide o ambicióznu epickú rekonštrukciu "pokolenia", ktorého príslušníkov formoval od detstva sociálny život, triedne a politické zápasy medzivojnového obdobia, a ktoré dozrelo k svojmu aktívnemu zásahu do dejín v boji s fašizmom a v Slovenskom nároadnom povstaní.

Najnovšia próza Petra Karvaša Velikán s podtitulom Život a dielo profesora Bagoviča je dedikovaná Karlovi Čapkovi a jej názov nie náhodou pripomína Život a dílo skladatele Foltýna. Šestnásť kapitol skrýva v sebe rovnaký počet pozoruhodných ľudských výpovedí o nedávnej dobe, no predovšetkým o ľuďoch, ktorí spoluvytvárali jej obraz ako víťazi či porazení. Mnohorakosť tvárí komunistického vedátora D. B. pred nami defiluje cez prizmu skúseností jeho blízkych spolupracovníkov na fakulte, študentov, sestry, manželky, sekretárky, pedela, až po ošetrujúceho lekára. Karvaš nám opäť predviedol bravúru a variabilnosť svojho slovníka a schopnosť portrétovať ľudí okolo seba, majstrovstvo paradoxu, no zaujme najmä trpkým humorom, ktorý je čapkovsky inteligentný a významovo mnohoraký. Nie je totiž ľahké odsúdiť obludnosť sockoryfejov, keď sme sa na ich vzostupe podieľali sami trpnou odovzdanosťou či zbabelosťou. Výpovede svedkov doby skrývajú v sebe aj toto hlboké sebapoznanie a po prečítaní Karvašovej prózy si znovu pripomenieme sentenciu, že humor je naozaj vážna vec. Nepochybujeme, že sa nám treba smiať v každom čase aj cez slzy a zaťaté zuby. (zadná strana obálky knihy)

Chúlostivé dialógy obsahuje pätnásť krátkych próz Petra Karvaša. Jeho diela sú okorenené inteligentným humorom a iróniou, hru s paradoxom a prekvapujúcou pointou.