Andrei Bely Reihenfolge der Bücher

Kniha obsahuje dve zo štyroch Symfónií ruského básnika, spisovateľa- symbolistu Andreja Belého (1880 - 1934), v poradí tretiu - Návrat a štvrtú Pohár metelíc. Experimentálne prózy na pomedzí s poéziou boli vytvorené podľa hudobných zákonitostí. Vznikali v kontexte tvorivých výbojov epochy od r. 1900 po 1907-8 a svojmu autorovi priniesli povesť odvážneho tvorcu nového umenia. Belyj ako prívrženec koncepcií filozofov - Immanuela Kanta o fenomenálnom a noumenálnom svete, Arthura Schopenhauera s jeho chápaním prvenstva hudby medzi umeniami i Friedricha Nietzscheho, ktorého dielo Tak vravel Zarathustra sa preňho stalo hlavnou inšpiráciou, napísal svoje symfónie tak, aby každá bola iná, odlíšená svojím „vnútorným“ rytmom. Spája ich téma zápasu Večnosti s neúprosne uplývajúcim časom, ktorý autor chápe fatalisticky ako nezvratnosť osudu. Konkrétne je však ukotvenie Symfónií v čase a priestore, kde žijú postavy súdobých mladých intelektuálov a umelcov. Kým Návrat vypovedá o moskovskom živote tých čias, dej symbolisticky zašifrovaného Poháru metelíc sa odohráva v Sankt-Peterburgu a v kláštore medzi lesmi. Spisovateľove originálne pokusy o novú prózu nenašli pokračovateľov. Symfónie, týka sa to hlavne štvrtej, sa pre svoju zložitosť a artistnosť pokladali za nepreložiteľné.

Andrei Bely's four Symphonies—"Dramatic Symphony," "Northern Symphony," "The Return," and "Goblet of Blizzards"—showcase fantastical narratives that exemplify modernist innovation. Each work offers a unique exploration of complex themes and vivid imagery, reflecting the author's distinctive style and artistic vision. These stories not only push the boundaries of literary form but also invite readers into a richly imaginative world, making them essential for understanding the evolution of modern literature.

Andrej Belyj je známy slovenskému čitateľovi predovšetkým ako prozaik a hlavne ako autor kultového románu Peterburg, ktorý sme vydali v roku 2003. Menej Belého na Slovensku poznáme ako básnika, hoci je autorom ôsmych básnických zbierok a zohral významnú úlohu v dejinách ruského i svetového literárneho symbolizmu i poézie. Po pätnástich rokoch od vydania Peterburgu sa teda k Belému vraciame a vydávame reprezentatívny výber z jeho poézie. Kniha vychádza v edícii TORQUIS bilingválne t. j. na dvojsránke ruský originál a slovenský preklad. Týmto počinom chceme zároveň pripomenúť aj autora celého projektu, nedávno zosnulého básnika a prekladateľa Juraja Andričíka, ktorý sa Belého tvorbe venoval v posledných rokoch a okrem výberu básní a prekladu pripravil aj krátke kalendárium a napísal doslov. Knihu vhodne dopĺňajú symbolistické ilustrácie Pavla Vilikovského a obal tvorí detail obrazu Michaila Vrubeľa Sediaci démon. Typografická úprava AppleStudio a Ján Novák.

Andrej Belyj (1880–1934) je jednou z najpozoruhodnejších a najuniverzálnejších osobností ruskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. V jeho rozsiahlom literárnom odkaze je zastúpená tak poézia a próza, ako aj publicistika a literárnovedná reflexia. Ako literárny teoretik Belyj zaviedol celý rad dodnes používaných literárnovedných termínov. Je napríklad autorom základnej verzologickej dichotómie rytmus/metrum, ktorú neskôr rozpracovali ruskí formalisti. Ako prozaik sa Belyj preslávil najmä experimentálnou prózou Peterburg, ktorá mu priniesla označenie ruský Joyce. Ako básnik je Belyj zaraďovaný do tzv. druhej vlny ruského symbolizmu, teda medzi ruských básnikov, ktorí vstúpili do literatúry začiatkom 20. storočia. Keďže symbolistickú poéziu nielen tvoril, ale o nej aj teoreticky uvažoval, hovorí sa o ňom i ako o ideológovi ruského básnického symbolizmu. Veľká časť jeho tvorby je ovplyvnená tzv. antropozofizmom. Belyj väčšmi ako jeho súčasníci experimentoval s jazykom a s prozodickou organizáciou básní. Vytvoril pomerne široké básnické dielo (okrem kratších básní písal aj poémy), v ktorom osobitné miesto zaujímajú tri zbierky: Zlato v azúre, Popol a Urna.

Výbor z básnické tvorby nejvýznamnějšího představitele ruského symbolismu.

This volume contains a 15-page Introduction on Andrey Bely's work, followed by a the first published translation of The Dramatic Symphony (by Roger and Angela Keys), its hero struggling against philosophical nihilism. To dramatize the split between the world of matter and the world of the spirit, Bely utilizes musical formal structures and motif variation/development. The remainder of the volume consists of Bely's essay The Forms of Art (translated with an introduction and notes by John Elsworth); 183 pages.