Mama má čas

Návod, ako odložiť telefón, spáliť zoznam povinností, prestať prahnúť po dokonalosti a pochopiť, čo je naozaj dôležité! Rachel Macy Staffordová je známa blogerka, ktorá vlastnou spoveďou podnietila diskusiu o úlohe zaneprázdnenej matky. Nedá sa strážiť dieťa, miešať kašu a ešte telefonovať a čítať maily, keď sa nám pri nohách plazí batoľa. To isté platí aj o tínedžeroch – aj tí si vyžadujú plnú matkinu pozornosť, veď čo nevidieť vyletia z hniezda... naozaj nepotrebujú matku prilepenú na displeji. Nejedna čitateľka sa priznáva, že po prečítaní knihy nastal zázrak – stala sa lepšou matkou. Nie perfektnou, ale lepšou. Už ju nechytá zúrivosť pri každom vyliatom mlieku, občas deti aj pochváli, teší sa nielen z výchovy, ale aj zo západu slnka, nekritizuje každú hlúposť a je trpezlivá. Kniha je odpoveďou digitálnej spoločnosti na hľadanie rovnováhy vo svete presýtenom médiami a posadnutom dokonalosťou. Neznamená to, že sa navždy zriekneme techniky. Neznamená to, že sa vzdáme zamestnania a zodpovednosti. Znamená to však, že si nájdeme čas zadívať sa do očí svojim blízkym a dať im do daru svoju sústredenú pozornosť, že namiesto skladania bielizne si radšej zatancujeme s deťmi v daždi a že budeme žiť v prítomnosti, nefalšovane a cieľavedome napriek množstvu rozptýlení, čo nám ponúka dnešný svet. Je to návod, ako sa zbaviť telefónu, spáliť lístoček s úlohami a nesnažiť sa byť perfektný, ale zamerať sa skutočne na to, čo má zmysel. Žijeme vo svete presýtenom mobilmi, počítačmi, televízormi a aj v nekonečnom strese, aby sme všetko stihli. Mama má čas je čerstvý závan náznaku, ako zmeniť svoj život. Nie je to kniha len pre mamy, ale pre každého, kto sa chce zbaviť závislosti od moderných technológií. Kniha Rachel Staffordovej otvorí oči mnohým matkám, ukáže im, že netreba strácať čas hlúpou odpoveďou: „Počkaj chvíľu…“, poradí im, aby si vážili každú minútku s rodinou, pretože je to najvzácnejší dar od života. Objavte silu, lásku a radosť zo života s voľnými rukami aj mysľou. Roku 2010 si Rachel Macy Staffordová náhle uvedomila, že žije v chaose a nekonečnej únave, pretože aj pri dvoch deťoch chce byť dokonalá a všetko stihnúť. Stanovila si, čo v živote považuje za dôležité, a hľadala postupy, ako sa k tomu priblížiť. A najmä skoncovať s povrchnými vzťahmi a venovať sa blízkej rodine. Žijeme v digitálnej spoločnosti, vo svete presýtenom médiami a posadnutom dokonalosťou. To neznamená, že by sme sa mali zriecť techniky, ale popri tom si treba nájsť čas aj na rozhovory s blízkymi. Mali by sme žiť v prítomnosti a nie vo virtuálnej realite, v ktorej sa strácame.