Modlitby lona

Sex ako terapia, sex ako únik. Pre niekoho možno priveľa opisov sexuálnych praktík zabiehajúcich do neuveriteľných podrobností, pre iného priveľa sexu vôbec, jedno však autorke Charlotte Rocheovej uprieť nemožno – rozhodne vie čitateľa zaujať a šokovať hneď na niekoľko spôsobov. Dej osciluje medzi dvoma pólmi – sexom a rodinnou katastrofou, ktorá natrvalo poznačila život hrdinky aj život autorky. Tá priznala, že jej próza je z veľkej časti autobiografická, a nazvala ju „strašidelnou dráhou citov“. Nečudo, veď dejiny ľudstva jasne dokazujú, že realita vždy predstihne fantáziu. Osud je majstrovský režisér, keby nakrúcal filmy, už by mal na konte plno Oscarov. V knihe sú pasáže, kvôli ktorým by mal autor voľakedy opletačky s políciou, dnes mu však zabezpečia miesto medzi kandidátmi na niektorú z prestížnych literárnych cien. Ako ju teda charakterizovať – je to autobiografický román, psychologický ponor do ženskej duše alebo pornografia? Rozprávačka príbehu Elisabeth, rovnako ako autorka, sa musí vyrovnať s tvrdým úderom osudu. Je rozhodnutá za každú cenu – a to doslova, ako sa čitateľ presvedčí – udržať svoje manželstvo a vychovať dcéru úplne ináč, ako jej matka vychovala ju. Vnútorný dialóg s milovanou i nenávidenou matkou sa vinie celou knihou. Muky sebapozorovania a porovnávania s inými sú všadeprítomné, čitateľ si nevdojak kladie otázku – robím to aj ja? Kniha, na domácom nemeckom trhu opäť veľmi úspešná, si určite aj u nás nájde priaznivcov, rovnako ako odporcov. Na internetových stránkach si možno prečítať kladné i záporné ohlasy, ale aj tie záporné tvrdia, že ak kniha vyvoláva v spoločnosti takú hlasnú odozvu, bolo potrebné, aby vyšla.