Martin Slobodník Reihenfolge der Bücher

Autor Martin Slobodník a fotograf Pavol Breier predstavujú unikátny svet tibetskej kultúry prostredníctvom histórie a súčasnosti kláštora Labrang v severovýchodnom Tibete. Ich dielo zachytáva vyše tristoročnú históriu Labrangu, jedného z najvýznamnejších kláštorov tibetského buddhizmu, a jeho premeny za posledných dvadsať rokov. Na základe pozorovaní a rozhovorov s miestnymi Tibeťanmi, Číňanmi a čínskymi moslimami, Chuejmi, sa zaoberajú rôznorodými aspektmi tibetského náboženstva, kultúry a histórie, vrátane vzdelávania mníchov, tradičných sviatkov a života nomádov. Autor sa nesnaží o idealizovaný obraz Tibetu, ale skôr poukazuje na problémy a výzvy, ktorým čelí súčasná tibetská spoločnosť, ako je spolužitie Tibeťanov s inými etnikami a interakcie medzi rôznymi náboženstvami. Zohľadňuje aj moderné dejiny, keď kláštor čelil zničujúcim politickým kampaniam v 60. rokoch 20. storočia. Zároveň načrtáva napätie medzi modernizačnými tlakmi a úsilím Tibeťanov zachovať si kultúrne a náboženské tradície v globalizovanom svete. Sprievodné fotografie Pavla Breiera zachytávajú vizuálnu podobu tibetského sveta a atmosféru tohto jedinečného regiónu a jeho obyvateľov.

Kniha približuje najnovšie výsledky výskumu na poli islámskeho mysticizmu, tak ako sa s týmto javom aktuálne stretávame v Euroázii a v Afrike. Jednotliví autori, slovenskí a českí orientalisti, si všímajú na jednej strane „klasickejšie“ prejavy súfizmu, ktoré sa odzrkadľujú v duchovných praktikách, schopnostiach konať zázraky či v kulte svätcov, na strane druhej však reflektujú aj tie tendencie, ktoré zdôrazňujú kombináciu asketizmu a meditácií s islámskym právom a tradíciou, pričom potláčajú kult svätých mužov alebo extatické prejavy. Jednotlivé štúdie približujú niektoré hybridné a periférne formy súfizmu, ktoré vznikajú v kontakte s inými vieroučnými systémami či kultúrami (napr. v Indii a v Číne).

Publikácia je venovaná cestovateľom pochádzajúcim z územia dnešného Slovenska a Čiech, ktorí v priebehu 19. storočia a prvej polovice 20. storočia navštívili krajiny Ázie a Afriky. Vďaka cestopisom, odborným článkom, zbierkam umeleckých predmetov a fotografií, verejným prednáškam takých významných cestovateľov, akými boli Ludwig von Höhnel, József Zichy, Karl Ludwig Libay, Erwin Dubský, Josef Kořenský, Joe Hlucha či Václav Stejskal, sa u nás v odbornej i laickej verejnosti vytváral obraz mimoeurópskych kultúr. Autormi jednotlivých príspevkov sú slovenskí a českí orientalisti, religionisti a historici, ktorí približujú nielen osudy cestovateľov, ale aj okolnosti ich pobytu v Oriente a zároveň sa sústreďujú na obraz konkrétnej krajiny v ich diele. Publikácia, doplnená archívnymi fotografiami, prispieva k poznaniu dejín cestovania v stredoeurópskom priestore a ilustruje problematiku konštrukcie a reprezentácie Orientu v dobových cestopisoch.

Cieľom knihy je analýza náboženskej politiky voči tibetskému buddhizmu v Čínskej ľudovej republike (ČĽR). V centre autorovho záujmu je obdobie od roku 1949, keď bola ČĽR založená a náboženská politika prešla komplikovaným vývojom.

Publikácia sa venuje problematike vzťahov štátu a náboženstva v Ázii. Jednotliví autori v prípadových štúdiách štátov ilustrujú rozličné aspekty sekularizácie, revitalizácie náboženstiev, modelov vzťahov štátu a náboženstva

Publikácia je venovaná problematike vnímania mimoeurópskych kultúr v Európe. Kontakt Európy s kultúrami Blízkeho i Ďalekého východu a Afriky výrazne poznačil európsku literatúru, výtvarné umenie, filozofiu či hudbu.

Prvý slovenský preklad z tibetčiny. Prekladateľ Martin Slobodník v spolupráci z poetkou Vierou Prokešovou preložili nádherné básne 6. dalajlámu (16. st.). Krátke a nesmierne milé štvorveršia dopĺňajú ilustrácie Roberta Bielika, ktorý v Tibete niekoľko mesiacov žil. Väčšinou ide o ľúbostnú poéziu, ktorú prestupuje príroda, či náboženstvo.