Jozef Banáš Reihenfolge der Bücher

Román Tichá rebelka Timrava je poctou ženám. V časoch relativizácie národných kultúr, vzdelania a sebavedomia prináša Jozef Banáš do svojho panteónu osobností po Dubčekovi, Štefánikovi, Baťovi a Stodolovi prvú ženu. Aký to trpký paradox – umelecké meno si dala po studničke – Timrave, z ktorej sa napila chladnej vody jej jediná životná láska – Jožko Čipkaj a krátko na to zomrel na zápal pľúc. Odmietla sa vydať pod nátlakom, lásku k mužovi nahradila láskou k prostým ľuďom. Mnohí ju za jej priamosť a pravdivosť nemali radi. Žila v zložitom religióznom, sociálnom, národnostnom prostredí, k žene nežičlivom. Dokázala však, že i v samote zapadnutých dediniek je možné vytvoriť veľké dielo. Aký to krásny príklad Ťapákovcom s ich večným – nedá sa! Vedela, že ak chce piť z prameňa pravdy, musí ísť proti prúdu. Našla odvahu a stala sa prameňom. Každá jej poviedka bola malou vzburou proti nezmyselným tradíciám, rebelovala potichu, ale jej ticho bolo počuť v každom srdci. Keď autor na stretnutí s mladými uviedol, že píše o Timrave, istá študentka sa ho spýtala – to je čo? Kiež by si túto knihu prečítala, aby zvedela, koho sme v nej mali a stále máme.

Neexistujú krízy politické či hospodárske, iba morálne. Spôsobujú ich krysy. Sú stále nenažrané, aktívne hlavne v tme, keď ich nevidia. Žijú v klanoch, ktoré medzi sebou vedú vojny, sú pomstychtivé, vodcovia si značkujú podriadených močom. Krysy sa pred vodcom od strachu plazia po bruchu, na dôkaz svojej oddanosti mu olizujú srsť, hoci by ho najradšej zožrali. Hlavný hrdina Banášovho románu sa rozhodne vstúpiť do politického karnevalu, ale rýchlo zistí, že politika je stroj, ktorý slušného človeka zmení na prasa, aby z neho napokon vyšiel ako klobása. Pochopí, že charakter človeka sa spozná vtedy, keď dostane do rúk moc. Pýta sa: Načo sú zákony tam, kde vládnu peniaze? Na vlastnej koži sa presvedčí, že takzvané demokratické voľby sú ideálny systém, v ktorom jedni zlodeji legálne vymenia druhých, aby rozkradli peniaze tých, ktorí ich volili. Napriek všetkému bojuje, hoci vie, že učiť politika poctivosti je ako učiť psa chodiť na zadných nohách. Nikdy sa to nenaučí, ale chvalabohu aj za tých pár krokov. Vedie ho presvedčenie, že jediný odvážny medzi tisícmi zbabelých je väčšina. Bude jeho snaha o deratizáciu politiky úspešná?

Keď mu na základnej škole učiteľ ponúkol namiesto nedostatočnej dostatočnú, ak zreálni slohovú prácu s témou Môj sen, Tomáš odmietol: „Vy si nechajte svoju dostatočnú a ja si nechám svoj sen.“ Vyjadril ho jedinou vetou: „Raz budem obúvať celý svet.“ O štyridsať rokov ten svet už obúval. Ako to dokázal? Ako začal, vytrval a zvíťazil? Hlbokou vierou vo svoj cieľ, v seba samého, vo svoju vôľu a odvahu. Slovo bolo preňho predohrou činu, nekupoval mozgy a ruky ľudí, ale získaval si ich srdcia, namiesto rečí šiel osobným príkladom. Desatoro bolo preňho základným životným a podnikateľským princípom.

Podręcznik napisany specjalnie z myślą o studentach ekonomii i kierunków pokrewnych, takich jak zarządzanie, marketing, finanse czy ekonometria. Przedstawiono w nim pojęcia matematyczne, których znajomość jest bazą niezbędną do podjęcia nauki innych przedmiotów na tych kierunkach. W podręczniku ograniczono do minimum wykład teorii i skoncentrowano się na zilustrownaiu przedstawionego materiału odpowiednimi przykładami, które pozwolą wykształcić praktyczne umiejętności posługiwania się poznanymi pojęciami i narzędziami.

Boh nevpísal zákon do kníh, ale do vašich sŕdc. V mestách staviate chrámy, zatiaľ čo u nás ich máme všade naokolo. Lesy a lúky sú našim chrámom. Vy do vašich chrámov znášate, zatiaľ čo my dostávame, vo vašich chrámoch sa obchoduje, v našich sa poznáva, vo vašich sa vedú monológy, v našich sa diskutuje aj s tou najmenšou rastlinkou, so zvieraťom, s motýľom. V mestách sa každý sústreďuje na seba, na svoje ciele, úspechy a tým sa od ostatných oddeľuje. Rozum nás oddeľuje, srdce nás spája. Ty si vo mne a ja v tebe, jeden bez druhého nie sme ničím. V lesoch je človek súčasťou celku, musí si s prírodou rozumieť, lebo prežiť môžu len v jednote. Je to ako symfónia. Osamotený tón ti nepovie nič, ale keď sa tóny spoja do symfónie, vtedy pochopíš jednotu. Človek nájde svoje miesto len vtedy, keď sa zjednotí so svojou dušou. Jedno, či si sa narodil na Aljaške a zomrieš na Sahare. Vždy je to tvoje pravé miesto. Každá situácia, do ktorej sa v živote dostaneš, je tá najlepšia, pretože iná nie je. Nie je dôležité, aby bol človek v Altaji, ale aby bol Altaj v človeku. Život je tanec, ktorý sa začína narodením a končí smrťou. Na začiatku si pán život vyberie za partnerku pani smrť a vedie ju až do konca. Tam sa to obráti a pani smrť ďalej vedie pána život. A tak tancujú až dovtedy, kým obaja nesplynú do jedného, keď prestane polarita, budú jedným celkom, život bude smrť a smrť bude život.

Per aspera ad astra Through adversity to the stars Milan Rastislav Štefánik was great not only for the Slovaks, but also for the Czechs and the French. A virtuoso in life and death, a magnificent example of a man who in every act surpassed himself. A man who went to the very limits of his strength to pursue his dream despite pain and adversity. The liberation of the Slovak nation was a work worthy of the measure of this man. His life was a composite of enormous faith, iron will and noble love for his nation. In everyone there is a will to fly to the stars, but few manage to reach them. Only those whose desire is greatest can achieve this. While those lacking faith perished in the glow of street lamps, Štefánik managed to reach the stars. Translated from the Slovak original Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle (an imprint of IKAR, a.s., 2018) by James Sutherland-Smith.

Občas sa ma pýtajú, prečo píšem. Niekedy odpoviem vážne: aby som zanechal stopu budúcim generáciám, inokedy s humorom: preto, lebo ma nikto nepočúva. Písanie však vnímam ako prácu na zveľaďovaní seba samého, rovnako ako učiteľ, lekár či záhradník. Až potom prichádza na rad čitateľ, žiak, pacient. Kým som si to neuvedomil, nevedel som, že píšem pre radosť. Teraz to viem, pretože podľa státisícov čitateľov sa moja radosť prenáša aj na nich. Po tisíckach prečítaných strán máme takmer rodinný vzťah. Odvážim sa ponúknuť návod, ako prežiť medzi ľuďmi, založený na mojich skúsenostiach, úvahách, výhrach a prehrach. Viem, že skúsenosť je neprenosná, ale pravdu si treba pripomínať a žiť ju, aby nezovšednela. Ak cítite, že píšem pravdu, mám dôvod na radosť, a aj keď nie, vážim si váš postoj. Je pre mňa cťou, že túto knihu vytvoril spisovateľ, výtvarník a skvelý chlapík Ivan Popovič, spolu so svojím synom Dávidom. Ich výstižné kresby sú také pôsobivé, že mám pocit, že komentujem Ivanove obrázky. Ak sa vám nebude chcieť čítať, stačí si pozrieť ich skvostné dielo. Ivan a Dávid, patrí vám moja veľká vďaka.

Milé čitateľky, milí čitatelia, po úspechu kníh Kód 9, Kód 1 a Kód 7 sa vám do rúk dostáva ich súborné ilustrované vydanie. Vďaka fotografiám, mapám, poznámkam, komentárom a vysvetlivkám sa môžete stať účastníkmi autorovho putovania a nahliadnuť do krajín, kde sa príbehy Kódov zrodili. Navštívite atraktívne prostredie Číny, Tibetu, Nepálu, Indie, Kašmíru, Vatikánu, Bhutánu, Sikkimu, Jeruzalema či Betlehema. Jozef Banáš prináša v Kódoch svoju životnú filozofiu, že všetko sa riadi zákonom rovnováhy. Rovnováhu medzi mužom a ženou hľadá v Kóde 9, medzi duchom a hmotou v Kóde 1 a medzi dobrom a zlom v Kóde 7. Kód 9 je však predovšetkým o tom, ako milovať, Kód 1 o tom, ako byť dobrým človekom, a Kód 7 o tom, ako byť šťastným. Autor verí, že popri dobrodružstve budú jeho texty aj motivačným čítaním, ktoré zmení váš pohľad na život.

V knižnom dialógu Slovensko - české hovory sa pretavujú do reálneho hlasu ľudu, ktorými sú v tomto prípade na slovenskej strane Jozef Banáš a na českej Irena Fuchsová. Sú to hlasy pohostinstva a v pretlaku hlasov kaviarne je prepotrebné, aby hlas ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu národu, k svojej kultúre a k svojmu jazyku znel čo najčastejšie. Táto knižka by mohla byť začiatkom česko – slovenského dialógu o veciach a témach, ktoré spájajú ľudí pravdu hľadajúcich. Kniha splní svoju úlohu ak sa ňou podarí trochu otvoriť oči aj majiteľom pravdy. Stačí k tomu len trochu občianskej statočnosti, ktorou sa obaja autori nepochybne vyznačujú.