Der komplexe Weg der Slowakei zur selbstständigen demokratischen Staatlichkeit im 20. Jahrhundert wird von einem Autorenkollektiv detailliert nachgezeichnet. Die Publikation beleuchtet die entscheidenden gesellschaftlichen Entwicklungen und Tendenzen, die auf die Unabhängigkeit am 1. Januar 1993 folgten, und bietet somit einen tiefen Einblick in die politischen und sozialen Veränderungen des Landes.
Fluchten aus der kommunistischen Tschechoslowakei per Flugzeug und Zug, 1948–1953
226 Seiten
8 Lesestunden
In "Landesflucht" untersucht Slavomír Michálek die Fluchtbewegungen aus der Tschechoslowakei zwischen 1948 und 1953, insbesondere vier Entführungen von Zivilflugzeugen und einem Personenzug. Er beleuchtet die politischen Zusammenhänge und die Auswirkungen des kommunistischen Regimes auf die Fluchtursachen und die Suche nach Freiheit.
The narrative explores the complex Czechoslovak-American dispute over monetary gold seized by Nazi Germany in the 1930s and later discovered by American forces in a German salt mine post-World War II. Over 37 years, the gold became a focal point of diplomatic tensions and negotiations, culminating in its return to the Czechoslovak State Bank in February 1982. This account sheds light on the intricate diplomatic maneuvers that shaped the relationship between Communist Czechoslovakia and the USA, contributing to the understanding of Cold War dynamics and modern European history.
Milan R. Štefánik is a principal figure in modern Slovak history. Who were
those that followed him? We chose six diplomats for this study: Osuský,
Hurban, Palic, Slávik, Krno and Papánek. Including Štefánik, these were seven
brave men, seven diplomats, seven Slovaks who left a substantial and permanent
mark on Czechoslovak diplomacy and Slovak-American, or more accurately
Czechoslovak-American, relations in the 20th century. In addition to
diplomats, they were legionnaires, writers, poets, politicians and
international lawyers. Their exciting lives and professional careers are a
result of not only the era they lived in, but also the context and conditions
which influenced their actions.
Czechoslovakia played an important role within the Soviet bloc, yet its history remains under-researched. This monograph blends historical analysis of the superpowers’ foreign policies with an assessment of their impact on Czechoslovakia and its position within the Soviet bloc. The book thereby places Czechoslovakia on the map of Cold War history, i. e. the era of “mutually assured destruction” that lasted almost half a century. It provides a lucid introduction to some milestones in international Cold War history in their relation to Czecho-Slovak history. The book’s novel contribution is to explain Czechoslovakia’s domestic situation during the Cold War from the “outside”. Drawing on extensive source materials of Slovak, Czech, American, and Russian provenance, it provides a more comprehensive understanding of post-war Czecho-Slovak history while also contributing to general knowledge about the nature and impact of the Cold War.
V moderných dejinách Slovákov a Čechov neustále nachádzame nové, dosiaľ
plnohodnotne nespracované témy a udalosti. Medzi takéto nespracované, navyše
top-atraktívne témy patrí i osud československého menového zlata. A o ňom je
táto kniha „Československé menové zlato 1938 - 1982“. Československé menové
zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom 30. rokov dvadsiateho
storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo
násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej
svetovej vojny ho objavila americká okupačná armáda v soľných baniach v
Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou
komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných a
politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári
1982 sa jeho adekvátna časť opäť vrátila do trezoru Štátnej banky
československej v Prahe. Aj dnes je zlato významné medzinárodné médium, ktoré
sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. Platí to všeobecne pre všetky
bohaté či chudobné štáty, malých či veľkých hráčov svetovej politiky. V živote
každej krajiny má nezastupiteľné miesto.
Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú
pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš
komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je
to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť
dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame
pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minulosti, od dôb Veľkej Moravy až
po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí,
nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer
bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečítate o histórii liečby
rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a
mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu
Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho
Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina,
Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny
Burneyová...