Yulia Smetanová Bücher

Tretí zväzok súborného diela Ľ. Nováka mapuje jeho vedeckú a popularizačnú činnosť v rokoch 1936 – 1967. Príspevky boli pôvodne publikované vo forme časopiseckých a zborníkových statí v rozličných jazykoch a na rozličných miestach. Tematický okruh prác Ľ. Nováka má široký záber od nárečovej problematiky a vývinu spisovného jazyka cez vnútorné dejiny slovenčiny a riešenie hláskoslovných zmien, od fonologickej interpretácie slovenčiny a jej ortoepických noriem, od konfrontačnolingvistických, areálovolingvistických a jazykovotypologických úvah po problematiku organizácie vedeckého života na Slovensku a pod. Úctyhodný je i žánrový okruh prác: od odborných článkov a zásadných štúdií, ktorými utváral novú metalingvistickú paradigmu v modernej slovenskej jazykovede po recenzie, referáty a glosy. S odstupom času opakovane zisťujeme jeho výnimočnú jazykovednú inteligenciu a publikačnú aktivitu. V tomto zväzku nájde čitateľ príspevky ako napr. Základná jednotka gramatického systému a jazyková typologia; L’harmonie vocalique et les alternances consonantiques dans les langues ouralo-altaïques, surtout finno-ougriennes; Notes synchroniques et diachroniques; Spisovná slovenčina a ústava Československej republiky; Spisovná slovenčina a školstvo v ČSR; Tézy k diskusii o reforme slovenského pravopisu; Reforma slovenského pravopisu v duchu Štúrovom; Návrat k štúrovskému pravopisu; Slovenské ô a ä v písme a vo výslovnosti; K diskusii o pravopisnej reforme; Slovenčina s hľadiska sociálneho; Organizačné problémy vedeckého života; Ľudovít Štúr ako jazykovedec; K reforme slovenského pravopisu; K patologii slovenského nacionalizmu?; K vědeckým základům slovenského nacionalismu; Práva slovenčiny v našom rozhlase; Slovenské a podkarpatoruské nárečia vo svetle europskej fonologickej geografie; Neznáme nemecké vplyvy na západoslovanský, východoslovanský a maďarský konsonantizmus; Le rapport mutuel des formes du nominatif des pronoms personnels dans les langues slaves a ďalšie texty, ktoré zásadne formovali moderné jazykové myslenie na Slovensku. Všetky príspevky sa uvádzajú chronologicky zoradené v pôvodnej, autentickej podobe len s nevyhnutnými editorskými zásahmi. Vydanie súborného jazykovedného diela Ľ. Nováka, priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy vôbec, bude mať bezpochyby veľký význam pre lingvistickú, ale aj širšiu verejnosť dnes i v budúcnosti.

Druhý zväzok súborného diela priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy otvára popularizačná publikácia Jazykovedné glosy k československej otázke, ktorá naposledy vyšla v roku 1936 (prvé vydanie je z roku 1935). Nasledujú žánrovo rôznorodé texty, publikované v rozličných jazykoch a na rozličných miestach: chronologicky usporiadané vedecké a odborné štúdie, menšie články a diskusné príspevky, úvody, predslovy, recenzie, referáty, popularizačné články, drobnosti, časopisecké bibliografické prehľady, správy a jubilejné články. Texty Ľ. Nováka sú dokladom vnútornej histórie (nielen) slovenskej jazykovedy, dokumentujúc prechod od mladogramatizmu k štrukturalistickej (slovami Ľ. Nováka „štrukturálnej“) jazykovede a jej ukotveniu v slovenskom (a čiastočne českom) vedeckom kontexte. Sú zároveň dokladom o vonkajších dejinách tak slovenskej lingvistiky, ako aj slovenskej vedy vôbec – čitateľ prechádza rozličnými štádiami formovania slovenského vedeckého myslenia a života, pri ktorých výraznou, často zakladateľskou mierou participoval práve Ľ. Novák (emblematická je cesta od Jazykového odboru Matice slovenskej a Učenej spoločnosti Šafaříkovej cez Učenú spoločnosť Šafárikovu (bez ř v mene Šafárik), Slovenskú učenú spoločnosť k Slovenskej akadémii vied a umení). Sú zároveň dokladom vývinu česko-slovenských jazykových, spoločenských, politických a kultúrnych vzťahov. Niektoré názory Ľ. Nováka v historickom vývine boli prekonané, niektoré však pôsobia priam vizionársky (napr. v článku Ako sa bude na Slovensku hovoriť o 50 rokov? z r. 1935 uvádza: „... nebude sa u nás hovoriť nijakou českoslovenčinou, ktorá by dovtedy vznikla prirodzeným vývinom, t. j. samovoľným splynutím spisovnej češtiny so spisovnou slovenčinou. Vznik takejto jednotnej českoslovenčiny umelým zásahom alebo prirodzeným vývinom nemožno si totiž jazykovedne ani len predstaviť“ – a ďalej: „Popritom bude sa aj v mestách formovať typ hovorenej slovenčiny, ktorá sa bude síce zakladať na rečovej osnove spisovnej, ale bude mať najmä výslovnostné a slovníkové varianty, rozličné podľa jednotlivých krajov.“). Toto vizionárstvo, ako aj uvedené citáty dokazujú, je však podložené hlbokým lingvistickým poznaním. Mnohé z týchto názorov (odhliadnuc od vedeckých zistení) je aktuálnych dodnes (úvahy o úlohe vedy a umenia a o postavení vedy a umenia v slovenskej spoločnosti). Všetky texty v publikácii vychádzajú v pôvodnej, autentickej podobe len s nevyhnutnými editorskými zásahmi. Vydanie súborného jazykovedného diela Ľ. Nováka bude mať bezpochyby veľký význam pre lingvistickú, ale aj širšiu verejnosť dnes i v budúcnosti.

Odbornej verejnosti ponúkame ďalší (v poradí už piaty) zväzok súbornej personálnej bibliografie slovenských slovakistov a slavistov s názvom Slovenskí jazykovedci. Po prvýkrát sa stalo, že autorom týchto cenných bibliografických kompendií je niekto iný než Ladislav Dvonč, od nepamäti známy a uznávaný ako kráľ slovenskej jazykovednej bibliografie. Ladislav Dvonč vo svojich povestných zväzkoch (modrom, striebornom, zlatom a belasoblankytnom) zmapoval slovenskú lingvistickú produkciu za posledné tri štvrtiny 20. storočia. Nie je vôbec prekvapujúce, že hľadanie náhrady za Ladislava Dvonča na tomto poli bolo po jeho náhlej smrti viac než ťažké. Muselo prísť viacero pokusov, kým sa niekomu podarilo pokračovať v diele a dotiahnuť ho do pentalogickej podoby. Úspešný bol až feminínny tandem Júlia Behýlová a Yulia Smetanová, čo takisto predstavuje nóvum v dejinách slovenskej lingvistickej bibliografistiky. Bibliografii sa u nás doteraz venovali, ako je známe, prevažne muži. Vychádza ďalší zväzok Slovenských jazykovedcov, ktorý tentoraz zachytáva život slovenskej jazykovedy v blibligrafickom zrkadle na začiatku 21. storočia...

Táto publikácia nadväzuje na bibliografiu Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2006 - 2010), Bratislava: Veda 2014. Zachytáva práce jazykovedcov s vročením 2011 - 2015 (príp. dodatky k predchádzajúcim vydaným bibliografiám). Pri jej zostavovaní autori čerpali z fyzických fondov a elektronických zdrojov knižníc, výročných správ vysokoškolských pracovísk aj osobných webových stránok jazykovedcov, spolupracovali s jazykovedcami a vysokoškolskými pracoviskami. Zostavené heslá so životopisnými údajmi a publikačnou činnosťou boli zaslané jazykovedcom na autorizovanie. Z dvestodvadsiatich šiestich jazykovedcov uvedených v publikácii autorizovalo svoje heslá stosedemdesiat jazykovedcov, štyridsaťtri hesiel je venovaných už nežijúcim jazykovedcom, trinásť jazykovedcov na oslovenie nereagovalo (ich medailóny preto vychádzajú v neautorizovanej podobe). Pri autoroch, ktorí sú v publikácii po prvý raz, zachytávame ich kompletnú bibliografiu od začiatku publikovania.