Peter Salner Bücher

Kolektivní monografie podává dějiny tzv. reálného socialismu prostřednictvím netradičně pojaté historie vybraných metropolí střední Evropy jak státního, tak národního významu (Praha, Varšava, Bratislava, Krakov, malé české město Písek), v komparaci s kapitalistickou Vídní, metropolí Rakouska. Analyzuje vysoce zajímavá dramata měst i jejich lidí, dramata, která se odehrávala pod příkrovem uniformní šedi a řízené unifikace. Budovatelské nadšení, ale i represe nového režimu vůči „nepřátelům“ jsou analyzovány na indikátoru národní a národně městské mytologie, jež vytvořily unikátní směsici s internacionální mytologií. (zdroj FHS UK)

Based on his own research within the Project VEGA 2/0099/11 Adaptation of the City Inhabitants in the Processes of Social Changes, Peter Salner, the researcher of the Institute of Ethnology of SASc in Bratislava looks for an answer to the question whether the processes in the past decades... číst celé

In Crossroads of Jewish Bratislava, the author identifi es several key junctures that determined the history of Jews in Bratislava between the 19th and 21st centuries, especially in terms of their culture and way of life. The fi rst part of the book (History) provides an overview of historical milestones, with a particular emphasis on the two totalitarian regimes (the Wartime Slovak State and Communist Czechoslovakia 1948–1989). The second part, entitled Dilemmas, examines the current situation of Jewish cemeteries, the consequences of the Holocaust, and the ongoing transformations of Jewish holidays. The author’s research leads to the conclusion that traditional manifestations of Jewish culture are being reshaped by factors of selectiveness, streamlining, and individualisation.

Aj keď kníh o holokauste, o jednej z najtemnejších etáp v novodobých dejinách ľudstva, vyšlo veľa, táto publikácia Petra Salnera je niečím výnimočná. Je totiž prepisom 142 výpovedí slovenských Židov, ktorí prežili hrôzy holokaustu a navyše sa odhodlali predstúpiť pred kameru a nechať na videozázname aspoň časť svojich neprerozprávateľných skúseností. Salnerova kniha sa pripája k obrovskému medzinárodnému projektu, vďaka ktorému sa od r. 1981 podarilo zhromaždiť už vyše 4 tisíc videosvedectiev z celého sveta. Vďaka tomu môžu dnes na univerzite v Yale mladí Američania počúvať príbehy aj slovenských Židov.

Mozaika židovskej Bratislavy je poskladaná z obrázkov medzivojnového obdobia, ale aj zo smutných spomienok na holokaust. Ilustrujú názorovú pestrosť židovskej komunity, i rôznorodosť kontaktov s inými etnikami a náboženstvami. Nebol by to však židovský pohľad, keby zdanlivo jednoznačný obraz pluralitnej, tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti nezahmlieval (neraz nepríjemnými) pochybnosťami. Táto mozaika už nikdy nebude úplná. Počas holokaustu zahynula väčšina bratislavských Židov, ďalší hneď po oslobodení opustili mesto i krajinu. Zo spektra názorov úplne vypadli dve kedysi rozhodujúce zložky komunity. Stratili sa predovšetkým najpočetnejší ortodoxní veriaci, ich hodnoty, kultúra, spôsob života. V minulosti boli súčasťou bratislavskej každodennosti, dnes sú prejavom vzdialenej exotiky. Z mesta sa vytratili aj sionisti, ktorí hromadne odchádzali do Palestíny / Izraela. Práve tieto skupiny pred vojnou najviac reprezentovali židovskú komunitu. V Bratislave po roku 1945 ostali najmä sekulárni Židia. Ich spomienky na medzivojnové roky dnes predstavujú najdôležitejšie, neraz dokonca jediné kamienky do mozaiky židovskej Bratislavy.

Premeny židovskej Bratislavy po roku 1945 na základe spomienok, archívnych materiálov a dennej tlače mapujú vývoj židovskej komunity po holokauste, pričom voľne nadväzujú na knihu Mozaika židovskej Bratislavy. Jednotlivé kapitoly si všímajú rôzne témy a časové úseky. Ťažiskom je relatívne krátky časový úsek 1945-1953. Do tohto obdobia spadá emocionálne nesmierne náročné vyrovnávanie sa s fyzickými a psychickými dôsledkami holokaustu, ale aj hľadanie stratégií budúcnosti a sklamanie z reality komunistického režimu. Osobitnou kapitolou sú emigračné vlny 1945-1949, resp. po auguste 1968. Súčasťou knihy je ďalej vývoj religiózneho povedomia v podmienkach ateistickej ideológie, osudy religióznych dominánt (synagógy, cintorín Chatama Sofera) a perspektívy komunity po roku 1989.

Kniha sa zaoberá témami návratu židovskej identity a pamäti, obrazu povojnovej reality Židov v slovenskej spoločnosti, ŠtB a židovskej mládeže, emigrácie a postoju k domovu a mnohými inými.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Kniha vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a jeho následného zničenia. Sobibor má osobitný význam pre Slovensko, pretože tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, skúmajú aspekty existencie a zničenia tábora, ako aj súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Kapitolu o Lublinskej oblasti a Akcii Reinhard napísal izraelský historik David Silberklang. Poľský historik Tomáš Okleksy – Zborowski sa zameral na dejiny tábora, zatiaľ čo Sara Berger z Fondatione de la Shoah analyzuje páchateľov týchto zločinov. Slovenský historik Ján Hlavinka sa zaoberá deportáciami Židov zo Slovenska do Sobiboru. Dieter Pohl z rakúskej univerzity skúma páchateľov a retribúcie. Český historik Lukáš Přibyl priblížil dokumentáciu transportov z Protektorátu Čechy a Morava. Záverečné kapitoly, autori Peter Salner a Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, sa zaoberajú súčasnými reflexiami holokaustu na Slovensku a konšpiračnými teóriami. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu tejto smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.